Kométa z hlbín vesmíru: Slovenský astrofotograf ju zachytil priamo zo svojej záhrady

Ide o astrofotografa Jána Gajdoša z Belej nad Cirochou v okrese Snina, ktorého čitatelia nášho portálu určite poznajú. O jeho nádherných záberoch nočnej oblohy sme totiž už neraz písali. Naposledy to bol prípad jeho snímky vesmírnych žubrienok.

Tentoraz sa mu podarilo zachytiť kométu PANSTARRS, ktorá je v súčasnosti jedným z najzaujímavejších objektov pozorovateľných na oblohe. Záber vznikol za pomerne náročných podmienok a samotný autor priznáva, že od výsledku spočiatku veľa neočakával.

„Táto snímka vznikla za okolností, od ktorých som si veľa nesľuboval – kvôli streche mojej astrobúdky sa mi totiž podarilo získať nečakane len približne 8 minút dát tesne pred svitaním. Napriek tomu sa kométu podarilo zachytiť a hoci výsledok nie je veľmi kvalitný, aj tak ma úprimne potešil. Je to presne ten typ snímky, ktorý síce nevznikol ideálne, ale o to viac pripomenie, že aj krátka príležitosť môže priniesť pekný zážitok,“ napísal vo svojom príspevku Ján Gajdoš.

Aj napriek krátkemu času na snímanie sa kométa na fotografii jasne objavila ako jemný difúzny objekt s náznakom chvosta. Takéto snímky dokazujú, že aj z relatívne jednoduchých podmienok, bez veľkých observatórií, možno zachytiť objekty, ktoré sa nachádzajú milióny kilometrov od Zeme a ktoré sa do vnútorných oblastí slnečnej sústavy dostávajú len veľmi zriedkavo.

Čím je kométa PANSTARRS zaujímavá?

Kométa s oficiálnym označením C/2025 R3 (PANSTARRS) bola objavená 8. septembra 2025 v rámci systematickej prehliadky oblohy pomocou systému Pan-STARRS na havajskom observatóriu Haleakalā. Tento systém pozostáva z 1,8-metrových reflektorových teleskopov, ktoré opakovane snímajú rozsiahle oblasti oblohy. Získané snímky následne analyzuje špecializovaný softvér, ktorý porovnáva nové zábery so staršími a vyhľadáva pohyblivé objekty, medzi ktoré patria kométy či asteroidy.

V čase objavu mala kométa jasnosť približne 19.–20. magnitúdy, čo znamená, že bola viditeľná len pomocou veľkých teleskopov a citlivých CCD kamier. Na prvých snímkach sa javila ako nevýrazná difúzna škvrna s priemerom niekoľkých uhlových sekúnd a bez zreteľného chvosta. Neskoršie pozorovania uskutočnené napríklad pomocou 3,6-metrového teleskopu Canada-France-Hawaii Telescope na vrchu Mauna Kea potvrdili prítomnosť výraznejšej komy a krátkeho chvosta, čím sa definitívne potvrdilo, že ide o kométu.

Astronómovia zaradili kométu C/2025 R3 medzi objekty kategórie „nearly isotropic; new (a > 10 000 AU)“. Ide teda o tzv. novú kométu pochádzajúcu z Oortovho oblaku, ktorý sa nachádza vo veľmi vzdialených oblastiach slnečnej sústavy. Takéto kométy trávia väčšinu času vo vzdialenostiach desiatok tisíc až stotisíc astronomických jednotiek od Slnka a do vnútorných oblastí slnečnej sústavy sa dostávajú len výnimočne, často iba raz za celú svoju existenciu.

Samotné označenie C/2025 R3 (PANSTARRS) vychádza zo štandardných pravidiel pomenovania komét. Písmeno C/ označuje neperiodickú kométu s veľmi dlhou alebo hyperbolickou dráhou. Číslo 2025 udáva rok objavu, písmeno R znamená, že kométa bola objavená v prvej polovici septembra, a číslica 3 označuje, že išlo o tretiu kométu objavenú v danom časovom období.

Podľa dostupných orbitálnych údajov má kométa excentricitu približne e ≈ 1,000366, čo naznačuje takmer hyperbolickú dráhu. Perihéliová vzdialenosť, teda najbližší bod k Slnku, je približne 0,4986 astronomickej jednotky, čo zodpovedá asi 75 miliónom kilometrov. Prechod perihéliom je vypočítaný na 19. apríla 2026 približne o 21:28 h UTC (23:28 h SELČ).

Dráha kométy je výrazne sklonená voči rovine ekliptiky, pričom jej inklinácia dosahuje približne 124,7°. To znamená, že ide o retrográdnu dráhu, teda kométa obieha Slnko v opačnom smere než väčšina planét slnečnej sústavy. Odhady naznačujú, že ak by bola dráha viazaná na Slnko, obehová doba by mohla dosahovať desiatky až státisíce rokov, pričom niektoré výpočty uvádzajú hodnotu približne 160 000 rokov. Tieto údaje sa však ešte môžu v budúcnosti spresňovať.

PANSTARRS sa príde pozrieť aj k Zemi

Kométa sa počas svojho preletu priblíži aj k Zemi. Najbližší bod jej dráhy voči našej planéte by mal nastať približne 26. apríla 2026 vo vzdialenosti okolo 0,48 až 0,49 astronomickej jednotky, teda viac než 70 miliónov kilometrov. Ide o bezpečnú vzdialenosť, pri ktorej nehrozí žiadne riziko zrážky, no zároveň dostatočne malú na to, aby kométa mohla byť z pohľadu pozorovateľov na Zemi relatívne dobre viditeľná.

Najlepšie podmienky na pozorovanie tejto kométy pre pozorovateľov na severnej pologuli sa očakávajú okolo konca apríla 2026. Pred prechodom perihéliom je kométa viditeľná najmä nad ranným východným horizontom. Postupne sa pohybuje cez súhvezdie Pegas a následne smeruje k súhvezdiu Býka.

Po prechode perihéliom a po najbližšom priblížení k Zemi sa očakáva, že kométa bude lepšie viditeľná aj po západe Slnka. Jej dráha ju následne zavedie cez súhvezdia Eridanus, Orion a Monoceros, známe aj ako Jednorožec, počas májových nocí. Práve v tomto období by mohli mať pozorovatelia najlepšiu príležitosť sledovať jej vývoj a prípadné zmeny jasnosti či dĺžky chvosta.

Ak sa definitívne potvrdí, že dráha kométy C/2025 R3 (PANSTARRS) je skutočne hyperbolická, pôjde o objekt, ktorý po jedinom prelete okolo Slnka opustí slnečnú sústavu a už sa nikdy nevráti. V takom prípade by bol rok 2026 jediným obdobím, počas ktorého má ľudstvo šancu túto kométu pozorovať. To robí z aktuálneho obdobia mimoriadne zaujímavý čas nielen pre profesionálnych astronómov, ale aj pre amatérskych pozorovateľov a fotografov nočnej oblohy.

Aj keby sa neskôr ukázalo, že dráha kométy je ešte stále gravitačne viazaná na Slnko, pôjde o objekt s extrémne dlhou obežnou dobou, ktorá môže dosahovať desiatky až státisíce rokov. To znamená, že jej návrat do vnútorných oblastí slnečnej sústavy by sa odohral až v ďalekej budúcnosti, ďaleko za hranicami ľudských dejín. Pre vedcov je preto každý takýto objekt veľmi cenný, pretože predstavuje materiál z okrajových oblastí slnečnej sústavy, ktorý sa od jej vzniku takmer nezmenil a môže priniesť dôležité poznatky o jej vývoji.