Meteorológ: Tohtoročný jún má už teraz viac teplotných rekordov ako minulý rok
Počasie na celom svete svojimi extrémnymi výkyvmi každoročne prekonáva nové rekordy – tohtoročný jún je ešte len v polovici a na konte má už viac rekordov než ten minuloročný.
Počasie na celom svete svojimi extrémnymi výkyvmi každoročne prekonáva nové rekordy – tohtoročný jún je ešte len v polovici a na konte má už viac rekordov než ten minuloročný.
Svet má za sebou druhý najteplejší máj od začiatku merania, Arktída sa otepľuje rýchlejšie ako ostatné časti sveta a počasie v Európe aktuálne ovplyvňuje z požiarov v Kanade.
O extrémnych výkyvoch počasia a meteorologických rekordoch, ktoré sú mesiac čo mesiac pokorené, hovorí aj český meteorológ Michal Žák.
„Od júna 2023 ideme v režime, že každý mesiac je buď globálne najteplejší, alebo druhý najteplejší,“ vysvetľuje Žák.
Tohtoročný jún už pokoril rekordy z 2024
V porovnaní s meraniami z rokov 1991 až 2020 stúpli súčasné teploty priemerne o 0,5 °C. Oproti druhej polovici 19. storočia, kedy sa začali viesť štatistiky o počasí, potom dokonca o 1,5 °C.
Len do polovice tohto júna pritom zatiaľ padlo globálne viac teplotných rekordov ako v minuloročnom júni za celý mesiac.
Aj keď celkový sumár júnových rekordov bude známy až na konci mesiaca, už teraz môžeme spomenúť rekordné júnové teploty na Aljaške alebo teplotné anomálie vo Francúzsku.
Výkyvy počasia môžu zároveň ovplyvňovať aj klímu na iných miestach planéty. Napríklad prinášajú sneh do Afriky, suchá do Európy alebo zrýchľujú zánik ľadovcov.
„Topenie grónskych ľadovcov je veľmi znepokojujúce, pretože voda z nich je sladká a dostáva sa do slanej vody severného Atlantiku a tým dochádza k ovplyvneniu prúdenia,“ vysvetľuje Žák.
„Golfský prúd sa spomaľuje a to môže mať pomerne závažné dopady,“ dodáva.
Klimatická zmena môže mať aj celý rad ďalších sprievodných javov, napríklad výskyt silnejších búrok v našej oblasti.
„Supercely sú jednou z najsilnejších foriem búrok, ktoré u nás môžeme zažiť a registrovať. Jedná sa o osamotenú búrkovú bunku, ktorá je spravidla veľmi mohutná a môže existovať niekoľko hodín,“ opisuje Žák.
„Sú potenciálne nebezpečné, pretože mávajú intenzívne sprievodné javy, ako sú prívalové zrážky a silné krupobitie,“ dodáva.
Častejšie sa stretávame aj s ďalšími javmi, ktoré ovplyvňujú naše počasie – či už je to piesok zo Sahary, ktorý prináša veľkú oblačnosť, alebo teraz dym z požiarov v Kanade.
Nebezpečné môžu byť aj chemické látky a umelé častice, ktoré sa do ovzdušia dostávajú najmä v dôsledku priemyselnej výroby.
„V daždi môžu byť obsiahnuté látky, ktoré sa dostávajú do atmosféry z chemickej výroby a ich výrobkov, ako sú teflónové panvice alebo zmäkčovadlá. Tiež na nás môžu pršať mikroplasty,“ vymenováva Žák.
„Je to závažný problém. Aj keby sme príslušné látky okamžite prestali používať, bude trvať minimálne desiatky rokov, kým sa ich množstvo v prírode začne znižovať,“ dodal.
