Na juhu Európy sa intenzívne trasie zem v jednej línii od Talianska po Turecko

Na juhu Európy veľmi často dochádza najmä k menším zemetraseniam, no niekedy sa vyskytne aj silnejšie zemetrasenie či znepokojivý seizmický roj ako napríklad nedávny na Santorini či pod supervulkánom pri Neapole v Taliansku. 

Napríklad včera poobede sa zem zatriasla na juhu Talianska s magnitúdou 2,0, následne na Sicílii s magnitúdou 3,0 a včera podvečer sa na Kréte objavilo zemetrasenie s magnitúdou 3,5, a to všetko v rozmedzí pár hodín. Takéto menšie zemetrasenia sa v tejto línii objavujú niekoľkokrát do týždňa a trvajú už niekoľko mesiacov. 

Seizmicky aktívna oblasť

Seizmologické úrady vrátane talianskeho INGV potvrdili, že oblasť Iónskeho mora patrí medzi seizmicky najaktívnejšie časti Európy. V minulosti tu došlo k viacerým silným zemetraseniam, z ktorých najvýraznejšie bolo v roku 1953, keď séria otrasov zasiahla Kefalóniu a susedné ostrovy, pričom si vyžiadala viac ako 450 obetí a spôsobila rozsiahle škody.

Grécke ostrovy v Iónskom mori sa nachádzajú na rozhraní medzi Egejskou a Iónskou mikroplatňou, čo je dôvodom častého výskytu zemetrasení v regióne. Pohyb tektonických dosiek v tejto oblasti spôsobuje akumuláciu napätia, ktoré sa uvoľňuje práve seizmickou aktivitou.

Súvisia časté zemetrasenia so zmenou klímy?

Vedci si myslia, že existuje príčinná súvislosť pohybu tektonických platní s nárastom ľudských aktivít a zmenou klímy. Myšlienku prvýkrát navrhol v roku 2011 austrálsky výskumný tím pod vedením profesora geológie Giampiera Iaffaldana. Vtedy oznámili, že zosilnenie monzúnu v Indii zrýchlilo pohyb indickej tektonickej platne za posledných 10 miliónov rokov o 20 %.

Vedci teda nevylučujú možnosť, že zemetrasenia v dôsledku posunu tektonických platní by mohli súvisieť so zmenou klímy a globálnym otepľovaním v dôsledku ľudskej činnosti. 

Veľký podiel v tom zohráva aj topenie ľadovcov. „Ľad lokálne zadržiava veľké časti zemskej kôry,“ hovorí geofyzička Andrea Hampel. Spolu so svojimi kolegami z Ruhrskej univerzity v Bochume v Nemecku zistila, že váha veľkých ľadovcov na Zemi spomaľuje pohyb kontinentálnych platní.

Tým, že dochádza k masívnemu topeniu Arktídy aj Antarktídy, tak sa môžu platne pohybovať rýchlejšie, čo spôsobuje zemetrasenia. Ako vieme, zemetrasenia sa nedajú predvídať, avšak ich nárast v posledných rokoch hovorí v prospech tejto teórie.