Na Slovensku začína byť sucho. Najvýraznejšie v tejto jednej oblasti

Na území Slovenska sa v posledných týždňoch začína čoraz výraznejšie prejavovať sucho. Vyplýva to z aktuálnych údajov monitorovacieho systému Intersucho, ktorý sleduje stav pôdnej vlahy a jej odchýlku od dlhodobého normálu. Po relatívne miernej zime a období s podpriemernými zrážkami sa pôda nestihla dostatočne nasýtiť vodou, čo sa teraz začína naplno prejavovať.

Sucho sa znova hlási o slovo

Najvýraznejšie sucho sa v súčasnosti vyskytuje najmä v severozápadnej časti krajiny. Podľa monitoringu ide predovšetkým o územie Žilinského a Trenčianskeho kraja, kde sa v širšom pôdnom profile objavuje výrazné až miestami extrémne sucho. V týchto oblastiach je pôdna vlhkosť výrazne nižšia, než je bežné pre dané obdobie roka, čo môže mať negatívny vplyv na vegetáciu.

Najväčší deficit vody sa prejavuje v povrchovej vrstve pôdy do hĺbky približne 40 centimetrov. Práve táto časť pôdneho profilu je kľúčová pre poľnohospodárske plodiny a prirodzenú vegetáciu. Na západnom a severozápadnom Slovensku dosahujú hodnoty pôdnej vlhkosti miestami úroveň, ktorá zodpovedá výraznému až extrémnemu suchu v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1961 až 2015.

Začínajúce sucho je na aj juhu a východe

Na juhu a východe Slovenska je stav pôdnej vlahy zatiaľ priaznivejší. V týchto oblastiach sa sucho prejavuje len slabo alebo lokálne, pričom v niektorých regiónoch pomohli k zlepšeniu situácie aj nedávne zrážky. Napriek tomu ani tieto oblasti nemožno považovať za úplne bezrizikové, keďže pri pokračujúcom suchšom počasí sa môže deficit vlahy rýchlo prehĺbiť.

Pre nami je ale oteplenie, ktoré príde už tento víkend. Keďže doteraz boli kvôli mrazom zrážky doslova uzamknuté na povrchu, roztápajúci sa sneh a ľad a môžu stav pôdnej vlhkosti zlepšiť a to hlavne v oblastiach, kde sucho ešte len začína alebo sa deficit prejavuje len vo vrchných vrstvách pôdy.

Prečo je sucho problémom?

Sucho nepredstavuje len krátkodobý výkyv počasia, ale dlhodobejší proces, pri ktorom sa voda v pôde postupne vyčerpáva. Následkom toho rastliny čelia zvýšenému stresu, spomaľuje sa ich rast a znižuje sa úroda. Nedostatok pôdnej vlahy má zároveň vplyv aj na lesné porasty a môže sa postupne prejaviť aj na stave podzemných vôd.

V zime môže naznačovať aj ďalší vývoj počas roka, ak je na danom mieste len malá alebo dokonca žiadna snehová pokrývka, ktorý by na jar dodala pôde vlahu. Všetko bude závisieť teda od počasia, ktoré nás v nasledujúcich týždňoch čaká a aj od toho ako rýchlo sa sneh roztopí.

Pomalšie topenie snehu je pre pôdu výhodnejšie, pretože voda stihne vsiaknuť do hlbších vrstiev. Ak sa sneh roztopí nárazovo, pôda vodu nestihne vsiaknuť v dostatočnej miere a tá tak stečie len po povrchu.