Obrovská slnečná erupcia vyvolala dramatické udalosti

V dnešný večer celá Európa netrpezlivo očakáva, či sa nočná obloha opäť rozžiari čarovnými farbami polárnych svetiel, pripomeňme si však deň, kedy svet spoznal krásu aj deštruktívnu silu tohto prírodného fenoménu.

V septembri 1859 zažila Zem jednu z najmimoriadnejších udalostí v dejinách astronómie a vesmírneho počasia. Obrovská slnečná erupcia, ktorá bola zaznamenaná prvýkrát v histórii, spustila podľa vtedajších záznamov najsilnejšiu geomagnetickú búrku v histórii.

Udalosť bola pomenovaná Carringtonova udalosť na počesť anglického astronóma Richarda Christophera Carringtona, ktorý mal to šťastie byť svedkom javu, ktorý navždy zmenil naše chápanie Slnka a jeho interakcií so Zemou.

Prvá zaznamenaná slnečná erupcia

Ráno 1. septembra 1859 Carrington vykonával svoje bežné rutinné pozorovania, keď si pri mapovaní polohy niektorých slnečných škvŕn všimol niečo mimoriadne.

Na povrchu Slnka sa zrazu objavili dva jasné body bieleho svetla. Bola to prvá slnečná erupcia, akú kedy človek pozoroval – výbuch energie schopný uvoľniť v priebehu niekoľkých okamihov viac energie ako miliardy atómových bômb.

Udalosť trvala menej ako päť minút, ale Carrington, plne si vedomý výnimočnej povahy toho, čo videl, ju dokázal zaznamenať a podrobne opísať. Ešte nevedel, že tá istá explózia bude mať následky pre celú planétu.

Najsilnejšia geomagnetická búrka v histórii?

Približne 18 hodín po Carringtonovom pozorovaní zasiahla Zem vlna nabitých častíc zo Slnka – to, čo dnes nazývame výron koronálnej hmoty (CME).

Keď CME narazilo na magnetické pole Zeme, siločiary sa prudko zdeformovali a generovali elektrické prúdy, ktoré indukovali prúdy v atmosfére a pôde.

Existujú aj teórie o tom, že išlo o najsilnejšiu geomagnetickú búrku, aká bola kedy zdokumentovaná. Jej účinky boli veľkolepé. 

Polárna žiara sa objavila v nezvyčajne nízkych zemepisných šírkach, viditeľná bola dokonca aj v Karibiku, na Kube, Jamajke a v južnej Európe.

Obloha sa sfarbila do červena, zelena a fialova, čo mnohých vydesilo. Za úkazom videli lesné požiare alebo apokalyptické znamenia. 

Následky pre technológie

Telegrafisti boli šokovaní elektrickým prúdom zo svojich zariadení – niektoré stroje sa podľa historických zdrojov vznietili a v niekoľkých prípadoch telegrafy fungovali aj bez pripojenia k batériám.

Noviny po celom svete prinášali ohromené správy. Cincinnati Daily Commercial písali: „ Zdá sa, akoby horela obloha,“ zatiaľ čo New Orleans Picayune opisovali davy zhromaždené v uliciach, rozpoltené medzi hrôzou a úžasom.

Búrka, ktorá trvala niekoľko dní, bola taká intenzívna, že spôsobila chaotické kmitanie streliek kompasu. Na čas, keď bola technológia obmedzená na telegraf, boli následky skôr kuriózne ako katastrofálne.

Carrington publikoval svoju správu pre Kráľovskú astronomickú spoločnosť, v ktorej presne opísal súradnice, intenzitu a trvanie javu. 

Vedecká komunita okamžite rozpoznala jeho význam. Po prvýkrát v histórii sa zistila priama korelácia medzi slnečnou aktivitou a geomagnetickými poruchami na Zemi.

Toto neviditeľné, ale silné spojenie medzi Slnkom a našou planétou začalo novú éru v astronómii a fyzike.