Škvrna začína nadobúdať ohromné rozmery a vyvolať môže nielen rozsiahle výpadky signálu, ale aj úchvatnú polárnu žiaru v našich končinách.
Pred pár dňami slnečná škvrna 4366 neexistovala. Teraz je to gigant takmer o polovicu menší ako Carringtonova slnečná škvrna, ktorá v 19. storočí spustila vlnu dramatických udalostí.
Slnečná erupcia vtedy bola natoľko silná, že rozžiarila oblohu v nezvyčajných zemepisných šírkach, vyvolala zdesenie a vyradila z prevádzky všetky vtedajšie technológie.
Slečné búrky však môžu byť nebezpečné aj dnes – napríklad počas cestovania lietadlom, kedy poruchy v zemskej ionosfére narúšajú systémy GPS sledovania lietadiel a spôsobujú chaos v letectve.
Vráťme sa však k našej novoobjavenej škvrne 4366 – jej rýchly rast ju robí nestabilnou a spustila už desiatky slnečných erupcií len za posledných 24 hodín, vrátane obrovskej erupcie triedy X8, informuje portál Space Weather.
Ďalšie explózie sa s veľkou pravdepodobnosťou očakávajú aj v priebehu 2. februára.
Obrovská slnečná škvrna 4366 je továreň na slnečné erupcie. Za posledných 24 hodín vyprodukovala 17 slnečných erupcií triedy M a 3 erupcie triedy X.
Zatiaľ najintenzívnejšia bola včerajšia erupcia triedy X8, ktorú tu zobrazuje video z Observatória slnečnej dynamiky NASA.
Extrémne ultrafialové žiarenie z erupcie ionizovalo vrchnú časť zemskej atmosféry. To následne spôsobilo výpadok krátkovlnného rádiového signálu v južnom Tichom oceáne.
Rádioamatéri v Austrálii a na Novom Zélande mohli zaznamenať stratu signálu pod 30 MHz ešte niekoľko hodín po vrchole erupcie.
Väčší záujem predstavuje CME – ak vôbec nejaké existuje. Explózia vymrštila do vesmíru množstvo hustej, tmavej plazmy. Tento materiál mohol tvoriť jadro CME namiereného na Zem.
Pre potvrdenie sa čaká na nové údaje z koronografov NOAA a SOHO, ak sú však dohady správne, pravdepodobne nás opäť čaká ohromujúca polárna žiara aj v našich zemepisných šírkach.