Posledné hodiny pribúdajú zemetrasenia. Deje sa niečo?

Aj naše územie ohrozujú zemetrasenia, o čom sa presvedčili obyvatelia juhozápadného Slovenska, kde sa v posledných dňoch vyskytli tri silnejšie zemetrasenia a niekoľko dotrasov. Ešte výraznejšie zemetrasenie, ktoré spôsobilo aj materiálne škody sa vyskytlo pred dvoma rokmi na východe krajiny.

Netrasie sa však len Slovensko, ale prakticky celý svet. My máme to šťastie, že sa nenachádzame na styku litosferických platní, a tak sú veľmi silné zemetrasenia na Slovensku prakticky vylúčené.

Vo svete sa však takéto silné zemetrasenia vyskytujú a uplynulé hodiny vzbudili značné obavy. Vyskytlo sa totiž množstvo otrasov.

Stúpa počet zemetrasení?

Sociálne siete opäť zaplavili alarmujúce príspevky o tom, že Zem je v „nepokoji“. Najnovšie sa šíri tvrdenie, podľa ktorého USGS zaznamenala za uplynulých 24 hodín až 286 zemetrasení.

Na prvý pohľad to znie dramaticky. Mnohí tak nadobúdajú pocit, že sa na našej planéte deje niečo mimoriadne a že počet otrasov prudko rastie. Dáta aj vyjadrenia odborníkov sú však oveľa striedmejšie. USGS upozorňuje, že krátkodobé výkyvy v počte zemetrasení sú bežné a samy osebe neznamenajú, že sa schyľuje k nejakej globálnej katastrofe.

Zemetrasenia totiž na Zemi vznikajú neustále. Na hraniciach tektonických platní sa hromadí napätie, ktoré sa následne uvoľňuje v podobe otrasov. Niektoré sú veľmi slabé a ľudia ich vôbec nepocítia, iné sú silnejšie a zasiahnu obývané oblasti. Práve preto sa niekedy zdá, že ich je „priveľa“, no v skutočnosti ide často len o bežnú seizmickú aktivitu, ktorá sa sústreďuje do niekoľkých aktívnych regiónov sveta.

Deje sa niečo nezvyčajné?

V posledných dňoch sme boli svedkami aj viacerých citeľnejších otrasov. Tie dosiahli magnitúdu od 5 až do 7, no podľa všetkého sa netreba obávať.

Osobitnú pozornosť vyvoláva situácia v Japonsku. Tamojší odborníci totiž už dlhé roky upozorňujú na riziko veľmi silného zemetrasenia v oblasti Nankajského priekopu, známeho ako Nankai Trough. Podľa odhadov japonských úradov je pravdepodobnosť otrasu s magnitúdou 8 až 9 v najbližších desaťročiach veľmi vysoká.

Odborníci zároveň pripomínajú ešte jeden dôležitý fakt. Počet zaznamenaných zemetrasení dnes vyzerá vyšší aj preto, že ich vieme oveľa lepšie sledovať. Seizmické siete sú hustejšie, prístroje citlivejšie a katalógy otrasov presnejšie než v minulosti. To znamená, že dnes sa do štatistík dostávajú aj slabšie otrasy, ktoré by pred desiatkami rokov pravdepodobne nikto nezachytil. Aj preto môže verejnosť nadobudnúť dojem, že zemetrasení pribúda, hoci významná časť tohto „nárastu“ súvisí s lepším monitoringom.

Veľké zemetrasenie zatiaľ nehrozí

USGS dlhodobo uvádza, že samotný nárast či pokles počtu zemetrasení na celom svete nie je spoľahlivým znakom toho, že sa blíži veľké zemetrasenie. Vedci dnes stále nedokážu presne predpovedať, kedy a kde udrie ďalší silný otras.

Vedia len odhadovať pravdepodobnosť v dlhších časových horizontoch. To je aj dôvod, prečo treba byť pri virálnych statusoch veľmi opatrný. Často pracujú s reálnymi číslami, no vytrhnú ich z kontextu a vzbudzujú zbytočný strach.

Neznamená to však, že zemetrasenia netreba brať vážne. Naopak. V oblastiach, ktoré ležia pri zlomoch alebo na rozhraní litosférických platní, sú otrasy prirodzenou súčasťou života a miestne úrady aj obyvatelia musia byť pripravení.