PRVÁ PREDPOVEĎ POČASIA na začiatok meteorologickej jari. Hlavnú úlohu zohrá polárny vír

Meteorologická jar sa tento rok začne vo veľmi nezvyčajnom duchu. Najnovšie numerické modely totiž potvrdzujú výraznú zmenu v správaní polárneho víru, ktorý sa v polovici februára rozpadne a jeho dôsledky budú citeľné ešte aj počas prvých jarných týždňov, pripomína portál severe-weather.eu. Práve tento jav bude rozhodujúcim faktorom pre vývoj počasia v Európe aj v Severnej Amerike.

Už teraz je zrejmé, že sa nachádzame v období výraznej dynamiky v stratosfére. Prebiehajúce stratosférické otepľovanie spôsobuje oslabovanie polárneho víru, čo vedie k jeho deformácii a následnému rozpadu. Tento proces je známy ako náhle stratosférické oteplenie, odborne označované ako SSW (Sudden Stratospheric Warming), a má schopnosť zásadne ovplyvniť počasie v miernych zemepisných šírkach.

Hoci hlavná fáza kolapsu polárneho víru sa očakáva v polovici februára, jeho prvé prejavy už cítiť. Nad Severnou Amerikou sa objavujú výrazné vpády arktického vzduchu, pričom v niektorých oblastiach klesajú teploty až o 15–20 °C pod dlhodobý priemer. Tento vývoj je jasným dôkazom toho, že cirkulácia v stratosfére sa začína výrazne narúšať.

V nasledujúcich dňoch sa bude stratosférické oteplenie ešte viac prehlbovať. Modely naznačujú, že v priebehu 8 až 10 dní dôjde k výraznému oslabeniu polárneho víru, čo umožní studenému arktickému vzduchu prenikať hlbšie na juh. Tento proces sa nebude týkať len Severnej Ameriky, ale postupne aj Európy, kde môže výrazne ovplyvniť priebeh záveru zimy a nástup meteorologickej jari.

Polárny vír zohráva v zimnom počasí kľúčovú úlohu

Ide o rozsiahlu cirkuláciu studeného vzduchu, ktorá sa rozprestiera nad pólmi a siaha od prízemných vrstiev až do výšky viac ako 50 kilometrov. Jeho hlavnou úlohou je udržiavať chladný vzduch uzavretý v polárnych oblastiach. Pokiaľ je silný a stabilný, zima v miernych šírkach býva miernejšia. Ak sa však naruší, studený vzduch sa môže rozliať ďaleko na juh.

Polárny vír sa skladá z dvoch hlavných vrstiev – troposférickej a stratosférickej. Práve tá stratosférická má zásadný vplyv na dlhodobejšie výkyvy počasia. Keď dôjde k jej oslabeniu alebo rozpadu, následne sa to s oneskorením prejaví aj pri zemi. Tento proces je pomerne pomalý, no jeho dôsledky môžu pretrvávať niekoľko týždňov.

Polárny vír sa deformuje a uvoľňuje studený vzduch

Aktuálne analýzy ukazujú, že polárny vír je výrazne natiahnutý a deformovaný. V stratosfére sa vytvorili tlakové výše, ktoré ho doslova „rozťahujú“ a tlačia jeho jadro smerom k Severnej Amerike. Výsledkom je prúdenie veľmi studeného vzduchu do centrálnych a východných častí USA, kde teploty miestami klesajú o viac než 15 °C pod normál.

Tento jav možno prirovnať k nafúknutému balónu, na ktorý z oboch strán zatlačíme. Vír sa natiahne, oslabí a jeho časti sa presunú do nižších zemepisných šírok. Práve to sa v týchto dňoch deje nad severnou pologuľou. Podobný vývoj sa očakáva aj v ďalších dňoch, pričom chlad sa postupne môže presúvať aj smerom k Európe.

Na úrovni 10 hPa, teda vo výške približne 30 kilometrov, je už teraz viditeľná výrazná tlaková anomália. Tá naznačuje, že polárny vír stráca svoju súdržnosť. V nižších vrstvách atmosféry sa následne vytvárajú podmienky pre prenikanie arktického vzduchu do miernych šírok.

V praxi to znamená zvýšené riziko zimných víchric, sneženia a výrazných teplotných výkyvov. V USA sa očakávajú rozsiahle zimné epizódy, ktoré môžu zasiahnuť najmä východ krajiny. V Európe sa zas črtá možnosť návratu chladnejšieho počasia aj do oblastí, kde už jar bežne preberá vládu.

Zaujímavé je, že podobné situácie v minulosti často viedli k veľmi premenlivému počasiu. Striedanie studených a miernejších epizód, výrazné tlakové kontrasty a častejšie výkyvy počasia sú typickým sprievodným znakom rozpadu polárneho víru.

Stratosférické oteplenie ako spúšťač výrazných zmien

Kľúčovým momentom celej situácie je prebiehajúce stratosférické oteplenie. Ide o jav, pri ktorom sa teploty v stratosfére v priebehu niekoľkých dní zvýšia o desiatky stupňov. V aktuálnom prípade modely naznačujú nárast teplôt až o 50 °C nad dlhodobý normál, čo predstavuje veľmi výraznú anomáliu.

Takéto oteplenie spôsobí oslabenie alebo dokonca rozpad polárneho víru na dve samostatné časti. Tento proces sa označuje ako „split“ polárneho víru. Po jeho rozpade sa studený vzduch môže presúvať do rôznych smerov – najčastejšie do Severnej Ameriky a Európy.

Modelové výstupy ukazujú, že v polovici februára dôjde k takmer úplnému zastaveniu stratosférických vetrov, čo je typický znak silného SSW. V niektorých prípadoch dokonca dochádza k ich otočeniu, čo znamená extrémne narušenie bežnej cirkulácie.

Následky takéhoto javu sa však neprejavia okamžite. Medzi rozpadom polárneho víru v stratosfére a reakciou počasia pri zemi zvyčajne uplynie 10 až 30 dní. Práve preto sa očakáva, že najvýraznejšie dôsledky pocítime koncom februára a v prvej polovici marca.

Dopady na počasie v Európe a nástup jari

Pre Európu to znamená zvýšenú pravdepodobnosť návratu chladnejšieho počasia aj po tom, čo sa meteorologická jar oficiálne začne. Predpokladá sa vznik tlakovej výše nad severom Atlantiku a Grónskom, ktorá umožní prúdenie studeného vzduchu zo severu až severovýchodu.

Takýto scenár často prináša chladné a suché počasie do severnej a strednej Európy, pričom južné oblasti môžu byť prechodne ovplyvnené teplejším prúdením. V niektorých regiónoch sa môžu objaviť aj neskoré snehové zrážky, najmä vo vyšších polohách.

Numerické modely zároveň naznačujú, že chladnejší charakter počasia by mohol pretrvávať aj počas začiatku marca. To neznamená návrat silnej zimy, ale skôr pomalší nástup jarných teplôt, s častejšími vpádmi studeného vzduchu a kolísaním teplôt.

Dôležité je zdôrazniť, že ide o dlhodobý trend, nie o presnú predpoveď konkrétnych dní. Pri takto vzdialených výhľadoch sa sledujú najmä tlakové anomálie a celkové nastavenie cirkulácie, nie konkrétne hodnoty teplôt.

Čo z toho vyplýva pre najbližšie týždne?

Všetky dostupné údaje naznačujú, že rozpad polárneho víru bude mať citeľný vplyv na počasie v severnej pologuli. Očakáva sa premenlivé, miestami chladné počasie, častejšie vpády studeného vzduchu a zvýšená dynamika atmosféry.

Pre Európu to znamená neistý prechod zo zimy do jari, s možnými návratmi chladného počasia aj v období, keď by už mali dominovať vyššie teploty. Pre meteorológov ide o veľmi zaujímavé obdobie, keď sa ukáže, do akej miery sa stratosférické procesy premietnu do reálneho počasia pri zemi.

Aktuálny vývoj pritom zapadá do typického scenára silného stratosférického oteplenia, ktoré v minulosti často prinieslo výrazné výkyvy počasia ešte dlho po jeho vzniku. Preto možno očakávať, že polárny vír bude hlavným hráčom aj počas prvých jarných týždňov roku 2026.

Jedno je však isté. Začiatok meteorologickej jari bude všetko, len nie nudný.