Rekordne prehriaty Atlantik naznačuje výnimočnú hurikánovú sezónu

V tomto týždni (od 8. do 14. apríla) uplynulo 400 dní, počas ktorých povrchová teplota morskej vody v severnom Atlantiku dosahuje rekordne vysokú teplotu. Ide síce len o porovnanie s obdobím od roku 1981, kedy sú k dispozícii príslušné satelitné dáta, napriek tomu je dĺžka rekordne teplého obdobia zarážajúca.

Ako informuje portál CT24, čiastočne to síce súvisí aj s El Niñom, ale vplyv oteplenia vyvolaného človekom je významnejší. Súčasne sa pridal aj efekt oteplenia vplyvom redukcie sírových aerosólov produkovaných predovšetkým nákladnými loďami – zmena pohonu znamená, že veľké plavidlá vypúšťajú týchto látok oveľa menej a vzduch nad oceánmi je čistejší. Aerosóly pritom majú tieniaci efekt a znižujú ohrev vody v oblastiach, kde sa lode pohybujú.

Rekordne teplá voda následne ovplyvňuje dianie v atmosfére. Jednak ohrieva vzduch, čo vedie k nadpriemerným teplotám predovšetkým v západnej, čiastočne aj v strednej Európe. A ďalej sa z teplejšieho povrchu oceánov ľahšie odparuje vodná para, ktorá potom v atmosfére môže kondenzovať a viesť k vzniku výdatnejších zrážok.

Ostatne uplynulá zima aj predchádzajúca jeseň boli vo väčšine západnej Európy na zrážky veľmi bohaté. Napr. také Francúzsko hlásilo po zime prebytok zrážok.

Rekordné dažde zaznamenali aj Britské ostrovy. Vlhké boli už pritom aj predchádzajúce mesiace – od októbra 2022 do marca 2024 spadlo vo Veľkej Británii v priemere 1696 milimetrov, viac ako kedykoľvek predtým počas osemnásť-mesačného obdobia. Výdatné zrážky nasýtili pôdu, od vlaňajšej jesene sú rozsiahle oblasti polí pod vodou, čo povedie k výrazne nižšej úrode predovšetkým obilnín. K tomu sa tam v posledných týždňoch pridáva aj pomerne chladné jarné počasie. Napríklad u ozimného jačmeňa sa očakáva prepad úrody až o dvadsaťdva percent. Výrazne nižšia úroda bude znamenať nutnosť vyššieho dovozu obilia s dopadom na nárast cien potravín.

Rekordne alebo takmer rekordne teplé sú aj oblasti tropického a subtropického Atlantiku aj Mexického zálivu. Teda regióny, ktoré sú zásadné pre vznik a vývoj hurikánov. Veľmi teplá je pritom nielen voda na povrchu, ale aj nezvyčajne hlboko pod ním. To znamená potenciálne obrovské zásoby energie pre hurikány. Súčasné množstvo tepla v oceánoch v spomínaných oblastiach je typické skôr pre júl ako apríl. Hurikánovú aktivitu ovplyvňuje aj výskyt javov El Niño a La Niña. S ohľadom k očakávanému nástupu slabo až mierne intenzívnej La Niñy počas tohto leta až jesene možno čakať aj pozitívny vplyv na vznik hurikánov.

Predpoklady pre tohtoročnú hurikánovú sezónu

Spomínané dva zásadné faktory znamenajú vysokú pravdepodobnosť nadpriemerne aktívnej hurikánovej sezóny. To potvrdzujú aj dva čerstvé výhľady na tohtoročnú sezónu tropických cyklónov v Atlantiku.

Predpoveď Coloradskej štátnej univerzity očakáva hyperaktívnu sezónu, v ktorej by malo vzniknúť 23 tropických búrok, z ktorých jedenásť dosiahne štádium hurikánu, a päť dokonca silného hurikánu (teda s vetrami s rýchlosťou aspoň 180 kilometrov za hodinu).

Európska spoločnosť Tropical Storm Risk, ktorá vydala predpoveď v pondelok, sa v očakávaných počtoch búrok a hurikánov s univerzitou plne zhoduje. Na porovnanie – v dlhodobom priemere vzniká v atlantskej hurikánovej oblasti 14,4 tropických búrok, 7,2 hurikánov a 3,2 silné hurikány. V prípade Coloradskej štátnej univerzity ide o vôbec „najagresívnejšiu“ aprílovú predpoveď v tridsaťročnej histórii.

Ak by sa naplnila, bol by počet búrok tretí najvyšší v histórii. Tu je nutné ale spomenúť ešte fakt, že aprílové predpovede vzhľadom na svoj veľký predstih mávajú pomerne malú úspešnosť. Na druhú stranu ale prognostici dodávajú, že tohtoročný aprílový výhľad je nadnormálne dôveryhodný a zdôrazňujú, že modelové výhľady sa jednomyseľne zhodujú na hyperaktívnej sezóne.