Toto je svet, kam smerujeme. Čo sa stane, ak budeme vo všetkom pokračovať?

Podľa najnovších analýz je svet na ceste k otepleniu o 2,5 až 3 °C – hlboko nad hranicou parížskeho cieľa 1,5 °C, informuje CNN.

To, čo kedysi vyzeralo ako vzdialené varovanie, sa podľa odborníkov deje omnoho skôr: krajiny čelia extrémnym horúčavám, smrteľným povodniam, suchám aj topeniu ľadovcov, pričom hrozia aj ďalšie nevratné body zlomu. Vedci upozorňujú, že svet s oteplením o 2 až 3 °C bude „ťažko obývateľný“ a dopady zasiahnu všetky kontinenty – najmä tie najzraniteľnejšie.

Čo sa stane, ak budeme vo všetkom pokračovať ako doteraz?

Krajiny sa v Paríži v roku 2015 dohodli na snahe udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C. No nové hodnotenia Medzinárodnej energetickej agentúry aj OSN ukazujú, že tento cieľ je „prakticky mimo dosahu“.

Ak štáty splnia svoje súčasné záväzky, teplota sa do konca storočia zvýši o 2,3 až 2,5 °C. Ak sa ich plnenie oneskorí alebo nenaplní, svet sa môže otepliť až o 2,8 °C, pričom existuje aj 20 % šanca prekročenia 3 °C.

Hoci je to menej ako takmer 4 °C, ku ktorým smeroval svet pred Parížskou dohodou, klimatológovia zdôrazňujú, že aj oteplenie o 2 až 3 °C by bolo pre ľudstvo katastrofou.

„O tri stupne teplejší svet by bol v porovnaní s dneškom takmer neobývateľný,“ hovorí klimatológ Daniel Swain. Podľa neho by priniesol masívny nárast extrémov – ničivé povodne, megasuchá, extrémne horúčavy, kolaps poľnohospodárstva a mnoho pobrežných miest sa potopí v dôsledku nárastu hladín morí.  

Katastrofa za katastrofou

Už pri oteplení o 2 °C sa môžu spustiť nezvratné body zlomu: rýchlejšie topenie grónskeho a antarktického ľadu, kolaps amazonského pralesa, destabilizácia permafrostu a uvoľňovanie ďalšieho uhlíka. „Tieto spätné väzby môžu znamenať, že planéta sa bude otepľovať ešte rýchlejšie, než predpokladáme,“ upozorňuje klimatologička Kate Marvel.

Svet sa už oteplil o 1,4 °C a aj toto mierne zvýšenie spôsobilo extrémne javy, ktoré vedci kedysi očakávali až o desiatky rokov neskôr: smrteľné vlny horúčav, rekordné požiare v Európe a Severnej Amerike, masívne záplavy v Ázii či nový typ extrémov, aký priniesla vlna horúčav v Pacifiku v roku 2021.

Najviac ohrozené sú rozvojové krajiny, ktoré sú najmenej pripravené. No dopady sú čoraz zjavnejšie aj v bohatých štátoch – od ničenia pobrežných oblastí až po kolaps infraštruktúry pri extrémnom počasí. „Je to mimoriadne nebezpečný scenár pre každú krajinu,“ hovorí Joeri Rogelj z Imperial College London, autor správy OSN o emisnej medzere.

Vedci sa zhodujú, že hoci pokrok za posledných 10 rokov existuje, svet v súčasnosti nerobí ani zďaleka dosť. „Nemôžeme si gratulovať,“ dodáva Marvel a dopĺňa: „Každý desatinný stupeň otepľovania znamená vyššie riziká – a tie prichádzajú skôr, než sme čakali.“