S blížiacimi sa Vianocami sa vynára otázka, či sa na oblohe objaví aj legendárna Betlehemská hviezda. Hoci tento biblický úkaz v skutočnosti neuvidíme, nočná obloha v druhej polovici decembra aj tak ponúkne viacero zaujímavých astronomických javov.
Betlehemská hviezda je symbolom Vianoc a podľa biblického príbehu mala priviesť troch kráľov k miestu narodenia Ježiša Krista. Astronómovia sa dlhodobo snažia vysvetliť, čo mohlo byť jej reálnym základom – či išlo o jasnú kométu, supernovu alebo mimoriadne tesnú konjunkciu planét. V súčasnosti však vieme s istotou povedať, že žiadny podobný jedinečný úkaz sa na oblohe v decembri sa tento rok neodohrá. To však neznamená, že by nočná obloha bola fádna.
Ako informuje portál astro.cz, v období od 15. do 21. decembra sa pri jasnom počasí oplatí zdvihnúť zrak k oblohe. Začneme Mesiacom, ktorý bude v novu v sobotu 20. decembra o 2:43 SEČ. To znamená, že nočná obloha bude v tomto období mimoriadne tmavá, bez rušivého mesačného svitu. Mesiac bude možné pozorovať na rannej oblohe do 17. decembra, zatiaľ čo večerný kosáčik sa objaví až 22. decembra. Práve dni okolo novu sú ideálne na sledovanie slabších objektov, ako sú kométy či vzdialenejšie planéty.
Z planét bude ešte stále možné zahliadnuť Merkúr. Nachádza sa nízko nad obzorom na rannej oblohe a má jasnosť okolo –0,5 magnitúdy. Najlepšie ho uvidíme krátko pred siedmou hodinou ráno, ideálne pomocou triedra, keďže je veľmi nízko nad horizontom. Venuša naopak pozorovateľná nebude, keďže sa dostáva do hornej konjunkcie so Slnkom. Zaujímavosťou je, že spolu s Marsom ju možno sledovať len nepriamo prostredníctvom koronografu SOHO LASCO C3, kde sa javí ako objekt s výraznými čiarami spôsobenými presýtením snímača.
Mars sa takisto nachádza blízko Slnka a z pohľadu pozorovateľa zo Zeme nie je viditeľný. O to priaznivejšia je situácia pri Jupiteri, ktorý žiari jasnosťou –2,5 magnitúdy. Objavuje sa na oblohe od neskorších večerných hodín nad východným obzorom, pod hviezdami súhvezdia Blížencov, konkrétne pod Castorom a Polluxom. Najvyššie nad obzorom sa nachádza v druhej polovici noci, keď vrcholí vysoko nad juhom.
Saturn je pozorovateľný večer krátko po zotmení nad južným obzorom. Má jasnosť okolo 1,1 magnitúdy a jeho prstence sú stále veľmi úzke, čo je dôsledkom aktuálneho geometrického postavenia planéty voči Zemi. V jeho blízkosti sa nachádza aj Neptún, približne štyri stupne doľava. Ten už však s jasnosťou 7,9 magnitúdy vyžaduje na pozorovanie ďalekohľad a presnejšiu mapku oblohy.
Zaujímavým cieľom pre skúsených pozorovateľov môže byť Urán. Ten sa nachádza večer pomerne vysoko nad východným obzorom, približne štyri stupne pod Plejádami. S jasnosťou 5,6 magnitúdy existuje šanca, že ho z mimoriadne tmavých lokalít možno zahliadnuť aj voľným okom. V jeho blízkosti sa však nachádza jedna podobne jasná hviezda, čo robí z pozorovania zaujímavý test zraku.
Aktivita Slnka je v tomto období nízka, keďže výraznejšie aktívne oblasti sa už nachádzajú za jeho okrajom a nové zatiaľ nevznikli. Napriek tomu sa v noci z piatka na sobotu objavila slabšia polárna žiara, ktorú pravdepodobne vyvolal slnečný vietor prúdiaci z koronálnej diery. Ide o pripomienku, že aj počas pokojnejšieho obdobia môže Slnko ovplyvniť dianie v okolí Zeme.
Večer v súhvezdí Rýb sa nachádza kométa C/2025 R2 (SWAN), ktorá zoslabla pod 12. magnitúdu. Na rozhraní Kasiopeji a Andromedy možno nájsť kométu C/2025 K1 (ATLAS), ktorá sa postupne rozpadá, no na fotografiách stále vyniká pomerne dlhým chvostom.
V Orlovi pri hviezde Altair sa nachádza ďalšia slabnúca kométa C/2025 T1 (ATLAS). Mimoriadne zaujímavá je kométa 240P/NEAT v zadnej časti súhvezdia Býka, ktorá má pri hlavnom jadre aj pomerne jasný druhý úlomok. Stále je navyše možné pozorovať aj medzihviezdnu kométu 3I/ATLAS, čo je samo o sebe výnimočný úkaz.
Meteorický roj Geminidy dosiahol maximum aktivity v noci zo soboty na nedeľu, viac >>>TU, a najlepšie bol viditeľný z horských oblastí. Aj tak však potvrdil povesť najbohatšieho roja roka, keď blesky meteorov padali v krátkych intervaloch. Po maxime aktivita rýchlo slabne, no ešte v dnes večer má zmysel sledovať oblohu, najmä ak sa podarí dostať nad inverznú oblačnosť.
Hoci sa teda Betlehemská hviezda na oblohe neobjaví, druhá polovica decembra ponúkne pri jasnom počasí množstvo krásnych astronomických zážitkov. Tiché zimné noci bez mesačného svitu sú ideálnou príležitosťou spomaliť, pozrieť sa k hviezdam a pripomenúť si, že aj bez legendárneho symbolu dokáže obloha vytvoriť skutočne sviatočnú atmosféru.