Uviaznutá veľryba v Nemecku stále žije a trpí. Zvažuje sa posledný pokus o záchranu

Už niekoľko dní sledujú obyvatelia Nemecka dramatický boj o život keporkaka, ktorý uviazol v plytkých vodách Wismarskej zátoky neďaleko ostrova Poel v Baltskom mori. Zvieratko, ktorému dali prezývku Timmy, pravidelne vydychuje vzduch, čo je možné pozorovať aj na živých prenosoch z miesta. Tento fakt v mnohých ľuďoch vyvoláva nádej, že ešte existuje šanca na jeho záchranu, no odborníci upozorňujú, že samotné dýchanie nemusí znamenať zlepšenie zdravotného stavu.

Mnohí obyvatelia vyjadrujú frustráciu nad tým, že úrady zatiaľ nepristúpili k výraznejším záchranným opatreniam. V anketách pre nemecké médiá zaznievajú silné emócie a pocit bezmocnosti. Niektorí ľudia sú presvedčení, že ešte neboli vyčerpané všetky možnosti pomoci a že veľrybu nemožno jednoducho ponechať napospas osudu. Zdôrazňujú, že ide o živú bytosť, ktorá bojuje o život, a apelujú na väčšiu empatiu zo strany rozhodujúcich orgánov.

Podľa morskej biologičky Tamary Narganes Homfeldtovej, ktorá sa špecializuje na výskum veľrýb a podvodnú akustiku, však pohyby veľryby nemusia znamenať zlepšenie jej zdravotného stavu. Vysvetľuje, že aj keď sa Timmy občas pohne alebo vydá zvuky, ide o prirodzené reflexy organizmu. Takéto reakcie podľa nej nemenia prognózu prežitia ani neznamenajú, že sa zviera dokáže samo vyslobodiť z plytčiny.

Odborníci upozorňujú, že zdravotný stav veľryby bol pravdepodobne vážny už v čase, keď ju prvýkrát spozorovali. Existuje podozrenie, že sa v jej pľúcach hromadí voda, čo môže signalizovať rozsiahle poškodenie orgánov. Nemecký minister životného prostredia Till Backhaus uviedol, že takýto stav je pre všetkých zúčastnených veľmi ťažký na sledovanie, keďže ide o veľké a inteligentné zviera, ktorého utrpenie je zjavné.

Presnú príčinu problémov veľryby zatiaľ nikto nedokázal potvrdiť. Odborníci pripúšťajú viacero možností. Zranenia mohli vzniknúť po zrážke s loďou, pri ktorej mohli vzniknúť zlomeniny kostí alebo vnútorné poranenia. Nie je vylúčené ani to, že sa v tráviacom trakte nachádzajú zvyšky rybárskych sietí alebo iný odpad, ktorý mohol spôsobiť vážne komplikácie. Dlhodobé uviaznutie na plytčine navyše vedie k poškodeniu orgánov vlastnou hmotnosťou tela, keďže telo veľryby nie je prispôsobené na dlhodobé ležanie mimo hlbokej vody.

Prečo nepristúpia k eutanázii?

Jednou z diskutovaných možností bola aj eutanázia, teda humánne ukončenie života zvieraťa, aby sa predišlo ďalšiemu utrpeniu. Informovali sme vás o tom aj v článku >>>TU. Odborníci však upozorňujú, že skúsenosti s eutanáziou u takto veľkých veľrýb sú vo svete veľmi obmedzené. Hrubá vrstva kože a tuku si vyžaduje špeciálne vybavenie a presné dávkovanie liekov. Ak by dávka nebola dostatočná, mohlo by dôjsť k paralýze dýchacieho alebo srdcového svalu bez okamžitého úmrtia, čo by znamenalo ešte väčšie utrpenie.

Zvažované boli aj extrémnejšie metódy, napríklad použitie strelných zbraní alebo výbušnín, tie však odborníci považujú za krajné a eticky problematické riešenia. Podľa biologičky Homfeldtovej je v mnohých prípadoch najhumánnejším riešením umožniť zvieraťu prirodzený koniec života bez ďalších zásahov, ktoré by mohli spôsobiť stres alebo nové zranenia.

Zvažuje sa posledný pokus o záchranu

O ďalšom postupe má rozhodnúť správny súd, ktorý v utorok prerokuje viacero naliehavých podaní. Týkajú sa najmä návrhov na posledný pokus o záchranu, ktorý pripravila skupina aktivistov a odborníkov. Tento plán by mal zahŕňať špeciálne opatrenia na vyslobodenie zvieraťa z plytčiny, no detaily zatiaľ neboli oficiálne zverejnené. Súd bude musieť zvážiť nielen technické možnosti, ale aj etické otázky spojené s rizikom ďalšieho utrpenia.

Keporkak sa vo Wismarskej zátoke nachádza už od 31. marca, odkedy leží na plytčine bez možnosti návratu do hlbších vôd. Pôvodné záchranné akcie boli po zhodnotení zdravotného stavu zvieraťa zastavené, aby malo pokoj a minimalizoval sa stres. Situácia sa však zmenila po tom, čo veľryba začala vydávať hlasité zvuky, čo viedlo k novým úvahám o obnovení záchranných aktivít.

V sobotu sa na mieste konalo niekoľko demonštrácií, počas ktorých ľudia požadovali okamžitý zásah a pokus o záchranu. Niektorí protestujúci dokonca vstúpili do zakázanej zóny v blízkosti zvieraťa, čím ohrozili bezpečnosť zásahových tímov aj samotnej veľryby. Po tom, čo si všimli obnovenie záchranných pokusov, sa z priestoru stiahli, no úrady následne posilnili hliadky v okolí, aby zabránili opakovaniu podobných incidentov.

Jedným z pokusov o pomoc bolo prehrávanie zvukových nahrávok spevu veľrýb pod vodou. Tento postup sa používa na povzbudenie orientácie a pohybu týchto morských cicavcov. V prípade Timmyho však táto metóda nepriniesla očakávaný efekt. Veľryba nereagovala na prehrávané zvuky a zostala na mieste, čo naznačuje, že jej fyzický stav jej už nedovoľuje aktívny pohyb.

Pozornosť odborníkov aj verejnosti sa sústreďuje aj na fakt, že keporkaky sa bežne vyskytujú v Atlantickom oceáne a do Baltského mora sa dostávajú len zriedka. Timmy sa podľa dostupných informácií pohyboval v Baltskom mori už od začiatku marca. Prvýkrát uviazol na plytčine v noci na 23. marca pri meste Timmendorfer Strand neďaleko Lübecku. Odvtedy sa jeho situácia postupne zhoršovala, až napokon skončil vo Wismarskej zátoke, kde zostal uväznený.

Aktuálna situácia tak zostáva veľmi neistá. Na jednej strane je tu silná snaha verejnosti a aktivistov pokúsiť sa o poslednú záchranu, na druhej strane stoja odborníci, ktorí upozorňujú na vysoké riziko neúspechu a utrpenia zvieraťa. Rozhodnutie súdu môže byť kľúčové nielen pre samotného keporkaka, ale aj pre budúce prípady podobných situácií, ktoré sa v európskych vodách môžu vyskytnúť.

Zatiaľ čo veľryba Timmy stále v pravidelných intervaloch vydychuje vzduch, jej šance na prežitie sa podľa dostupných informácií každou hodinou znižujú. Obyvatelia aj odborníci tak napäto čakajú na rozhodnutie, ktoré určí, či sa uskutoční posledný pokus o záchranu, alebo či sa zvieraťu umožní pokojne dožiť posledné chvíle bez ďalších zásahov. Situácia v severnom Nemecku tak zostáva jednou z najsledovanejších udalostí posledných dní a vyvoláva silnú diskusiu o hraniciach medzi záchranou života a minimalizáciou utrpenia.