Dni za vidna sa skracujú a noci postupne predlžujú. To je jeden z dôvodov, prečo si pravidelne 2-krát do roka meníme čas. O necelý mesiac prechádzame z letného času na zimný. Nalaďte sa na túto zmenu už teraz a buďte v obraze.
Pred pár dňami nastala jesenná rovnodennosť a privítali sme astronomickú jeseň. Od tomto okamihu sa dni za vidna naďalej skracujú, a to až do zimného slnovratu.
Každý deň „stratíme“ približne 4 minúty z dňa za vidna. Tieto dlhšie noci a kratšie dni za vidna sú jedným z dôvodov, prečo sa v minulosti zaviedlo striedanie letného a zimného času.
Ďalšia zmena času je už na obzore a nastane o pár týždňov. Udeje sa tak cez víkend 27. októbra, kedy sa v nedeľu o 3.00 h posunie ručička späť na 2.00 h.
Zmena času má negatíva aj pozitíva. Jedným z pozitív zimného času je to, že si pospíme dlhšie a ráno bude vstávať o hodinu neskôr. Negatívom je, že poobedia budú čoraz tmavšie.
V podstate ide o štandardný čas, ku ktorému sa v októbri vraciame. Zimný čas je vlastne nesprávny pojem, keďže ide o oficiálny čas v našej zemepisnej šírke (SEČ).
V roku 2018 prebehla v rámci európskych krajín anketa, v ktorej sa 84 % zo 4,6 milióna respondentov vyjadrilo, že im striedanie prekáža. Európska komisia preto poslala do Európskeho parlamentu rady a návrhy na jeho zrušenie.
Hoci sa pôvodne zdalo, že ukončenie prebehne rýchlo, do realizácie vstúpila pandémia Covidu-19. Aj keď pandémia už pominula, Európsky parlament ešte nenastolil túto tému a nestanovil, ktorý čas ostane v platnosti a kedy.
Pre Európanov to znamená, že striedanie času zostane v platnosti minimálne do roku 2026 a následne sa uvidím, či k zrušeniu striedania času dôjde alebo nie.