Dni sa na Slovensku rýchlo skracujú. Každý deň „stratíme“ 4 minúty
Dni sa na severnej pologuli skracujú od letného slnovratu, no s príchodom jesene je rozdiel čoraz markantnejší.
Dni sa na severnej pologuli skracujú od letného slnovratu, no s príchodom jesene je rozdiel čoraz markantnejší. Každý deň „stratíme“ približne 4 minúty z dňa za vidna. Noci sa tak predlžujú a tmavnú čoraz viac.
Ako vieme, v období jesennej rovnodennosti sú dni za vidna a noci približne rovnako dlhé, a to 12 hodín. Následne sa dni za slnečného svetla skracujú čoraz viac a tmavé noci sa predlžujú.
Pokles denného svetla v súčasnosti napreduje najrýchlejším tempom v porovnaní s priebehom roka a viac si to uvedomujeme. V našej zemepisnej dĺžke sú to každý deň približne štyri minúty, ktoré sa „stratia“ v tme.
O mesiac bude tma už o hodinu skôr
Dnes napríklad vyšlo slnko v Bratislave o 6.43 h a slnko zapadne o 18.43 h. Zajtra však už nepôjde o rovnaké časy ako dnes, ale deň za vidna sa skráti o pár minút.
Zajtra v Bratislave vyjde slnko neskôr, a to o 6.44 h a zapadne o 18.40 h. Stratíme tak spolu 4 minúty oproti dnešnému dňu a ďalšie dni to bude podobne dlho.
Ako príklad si môžeme ešte uviesť Košice. Dnes v metropole východu vyšlo slnko už o 6.26 h a zapadne o 18.26 h. Zajtra to bude o 6.27 h a zapadne o 18.24 h.
Napríklad o mesiac, teda na konci októbra, už bude slnko zapadať okolo 17.30 h, čiže takmer o hodinu skôr ako v týchto dňoch.
Vstávame za tmy
Dni za svetla sa na severnej pologuli skracujú od letného slnovratu a budú sa až do zimného slnovratu. Po jesennej rovnodennosti sú však tieto rozdiely markantnejšie a viac si ich uvedomujeme, keďže mnohí z nás už vstávajú za tmy a poobedia sú čoraz kratšie.
Keďže zmena dĺžky dňa, samozrejme, závisí od zemepisnej šírky a dni sa skracujú rýchlejšie na severe ako na juhu. Aj toto je jedným z dôvodov, prečo bolo zavedené striedanie letného a zimného času.
Na konci októbra sa preto treba opäť naladiť na zimný čas. Jeho výhodou je, že si ráno v posteli pospíme dlhšie. Viac v tomto článku.
