Čo sa to v Európe deje? Zem sa stále trasie, nepokojné sú aj naše sopky. Vedci vysvetľujú...

Pod gréckymi ostrovmi sa vyše dvoch týždňov trasie zem. Santorini je už takmer celé vyľudnené a tento obľúbený ostrov sa pripravuje na najhoršie, hoci nikto nevie, čo bude nasledovať.

Zemetrasenia sa však začali objavovať aj v iných lokalitách, a to nad Sicíliou, v Chorvátsku, Rumunsku, a dokonca sa slabé zemetrasenie minulý týždeň objavilo aj na severe Maďarska. To však nie je všetko!

V posledných dňoch sa začal nový seizmický roj pod supervulkánom Flegrejské polia, kde v nedeľu zaznamenali zemetrasenie s magnitúdou 3,9, ktoré sa vyskytlo v hĺbke len 2 km.

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo v zálive Pozzuoli. Ide o najsilnejšiu magnitúdu od začiatku roku 2025. Odvtedy sa zem trasie takmer nepretržite aj v tejto oblasti a seizmológovia od včera zaznamenali už vyše 200 slabších zemetrasení. 

A aby toho nebolo málo, tak aj Etna je nepokojná a chrlí lávu a popol. 

Čo na to hovoria vedci?

V rokoch 1900 až 1950 Zem zaznamenala v priemere 3,4 zemetrasení ročne s magnitúdou väčšou ako 6,5. To sa do začiatku 70. rokov zdvojnásobilo na 6,7 ​​ročne a v roku 2000 to bolo takmer päťkrát.

Ich intenzita by sa tiež zvýšila s viac ako 25 veľkými zemetraseniami ročne, čo je dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Vyplýva to z databázy mimoriadnych udalostí EM-DAT.

Dokonca aj množstvo menších zemetrasení, ktoré v súčasnosti postihujú grécky ostrov Santorini, vyvolávajú otázky. Vedci si myslia, že existuje príčinná súvislosť pohybu tektonických platní s nárastom ľudských aktivít a zmenou klímy.

Myšlienku prvýkrát navrhol v roku 2011 austrálsky výskumný tím pod vedením profesora geológie Giampiera Iaffaldana. Vtedy oznámili, že zosilnenie monzúnu v Indii zrýchlilo pohyb indickej tektonickej platne za posledných 10 miliónov rokov o 20 %.

Súvis so zmenou klímy

Vedci teda nevylučujú možnosť, že zemetrasenia v dôsledku posunu tektonických platní by mohli súvisieť so zmenou klímy a globálnym otepľovaním v dôsledku ľudskej činnosti. 

Veľký podiel v tom zohráva aj topenie ľadovcov. „Ľad lokálne zadržiava veľké časti zemskej kôry,“ hovorí geofyzička Andrea Hampel. Spolu so svojimi kolegami z Ruhrskej univerzity v Bochume v Nemecku zistila, že váha veľkých ľadovcov na Zemi spomaľuje pohyb kontinentálnych platní.

Tým, že dochádza k masívnemu topeniu Arktídy aj Antarktídy, tak sa môžu platne pohybovať rýchlejšie, čo spôsobuje zemetrasenia. Ako vieme, zemetrasenia sa nedajú predvídať, avšak ich nárast v posledných rokoch hovorí v prospech tejto teórie.