Na Slovensku, ale nielen u nás, ľudia bojujú proti zdražovaniu. Ceny potravín sa zvyšujú, čím narastá celková nespokojnosť a frustrácia obyvateľov. Nie je to však len politický problém, ale môže za to aj počasie. Nový výskum ukazuje, že vplyv klimatických zmien na ceny potravín je omnoho väčší, než sa doteraz predpokladalo.
Klimatické zmeny začínajú mať čoraz citeľnejší dopad aj na naše peňaženky. Podľa novej medzinárodnej štúdie vedenej Maximillianom Kotzom z Barcelonského superpočítačového centra spôsobujú extrémne horúčavy, suchá a prudké zrážky prudký rast cien základných potravín po celom svete, informuje CNN.
Vedci analyzovali 16 prípadov z 18 krajín, kde sa v rokoch 2022 – 2024 ceny potravín výrazne zvýšili po extrémnych výkyvoch počasia.
Aj Európa a Slovensko nie sú výnimkou. V posledných rokoch naše poľnohospodárstvo čoraz viac trpí suchom, náhlymi búrkami a teplotnými výkyvmi, ktoré znižujú úrodu obilnín, ovocia aj zeleniny. Roky 2022 a 2023 priniesli podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu najvýraznejší nedostatok pôdnej vlahy za viac ako 60 rokov, čo sa odrazilo na cenách pšenice, oleja či zemiakov.
Odborníci upozorňujú, že klimatické extrémy sa budú v strednej Európe zintenzívňovať, čo môže v nasledujúcich rokoch znamenať vyššiu cenovú nestabilitu aj pri potravinách vyrobených na Slovensku.
Podľa agronómov preto bude nevyhnutné zlepšiť hospodárenie s vodou, investovať do závlahových systémov a rozvíjať klimaticky odolné poľnohospodárstvo, aby Slovensko dokázalo zmierniť dôsledky extrémneho počasia na úrodu aj ceny potravín.
Napríklad v Kalifornii vzrástla cena zeleniny o 80 %, v Južnej Kórei kapusta zdražela o 70 % a olivový olej v Európe po suchách v Taliansku a Španielsku zdražel až o 50 %.
Najdramatickejší nárast však zaznamenalo kakao v západnej Afrike, ktorého cena sa po vlne horúčav zvýšila o neuveriteľných 280 %.
Podľa vedcov má tento trend ďalekosiahle dôsledky – menej dostupné ovocie a zelenina môžu viesť k podvýžive, zhoršeniu zdravia a prehĺbeniu sociálnych rozdielov. Rast cien potravín zároveň zvyšuje infláciu a môže prispievať k politickým nepokojom.
„Kým sa nám nepodarí znížiť emisie skleníkových plynov, extrémne počasie bude ďalej zhoršovať úrodu a zvyšovať ceny,“ varuje Kotz.
Rastúca prepojenosť medzi počasím, ekonomikou a naším každodenným životom je čoraz zreteľnejšia. To, čo sa kedysi považovalo len za „zlé počasie“, dnes znamená vyššie účty v obchode aj neistotu pre poľnohospodárov. Klimatická zmena už dávno nie je vzdialený problém — formuje našu budúcnosť tu a teraz. Každý extrémny jav, každé sucho či búrka, nám pripomína, že stabilné počasie je jednou z najdôležitejších hodnôt, ktoré musíme chrániť.
„V posledných rokoch pozorujeme, že aj krátkodobé výkyvy počasia, napríklad sucho alebo prívalové zrážky, dokážu citeľne ovplyvniť ceny potravín, najmä tých, ktoré dovážame,“ uviedol meteorológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). „Zmena klímy spôsobuje, že podobné javy sa opakujú častejšie a ich vplyv sa bude ďalej prehlbovať.“
Podľa odborníkov je preto nevyhnutné posilniť odolnosť poľnohospodárstva a podporiť lokálnu produkciu potravín, ktoré sú menej závislé od extrémov počasia. V opačnom prípade sa môže stať, že každá ďalšia vlna horúčav či sucha sa prejaví nielen v poliach, ale aj v našich peňaženkách.