V Etiópii sa otvára megaprojekt, ktorý má potenciál zmeniť budúcnosť krajiny aj celého regiónu. Veľká priehrada etiópskeho znovuzrodenia (GERD) na Modrom Níle začne svoju prevádzku v utorok 9. septembra a spolu s ňou aj najväčšia hydroelektráreň na africkom kontinente.
Priehrada sa nachádza v štáte Benišangul-Gumuz, iba 14 kilometrov od hraníc so Sudánom. S celkovým výkonom 5150 megawattov sa nová vodná elektráreň dostane nielen na africký vrchol, ale zaradí sa aj medzi dvadsiatku najväčších hydroelektrární na svete. Pre porovnanie – najväčšia čínska priehrada Tri rokliny disponuje výkonom až 22 500 megawattov.
Etiópia od začiatku zdôrazňuje, že projekt GERD je kľúčový pre jej hospodársky rozvoj. V krajine dnes nemá viac ako polovica obyvateľstva prístup k elektrine a spustenie priehrady by malo produkciu energie zdvojnásobiť. Miestna vláda tvrdí, že nová elektráreň pomôže riešiť akútny nedostatok energie a podporí rast ekonomiky, ktorá čelí mnohým výzvam.
Modrý Níl, ktorý pramení v etiópskych vysočinách, spolu s Bielym Nílom vytvára hlavný tok najväčšej africkej rieky. Až 85 percent vody v Níle pochádza práve z Etiópie, čo vyvoláva obavy v Sudáne a najmä v Egypte. Obe krajiny sa obávajú, že napúšťanie a prevádzka gigantickej priehrady zníži množstvo vody, ktoré k nim prúdi, a ohrozí tak ich zásoby.
Najväčší strach má Egypt, ktorý je na vode z Nílu závislý až z 97 percent. Krajina so 110 miliónmi obyvateľov potrebuje podľa svojich odhadov 114 miliárd kubíkov vody ročne, k dispozícii však má len niečo vyše 59 miliárd. Prezident Abdal Fattáh Sísí preto varoval, že Káhira nepripustí žiadne ohrozenie svojej vodnej bezpečnosti a je pripravená prijať všetky opatrenia, ktoré umožňuje medzinárodné právo.
Sudán takisto vyslovil obavy a spolu s Egyptom opakovane vyhlásil, že odmieta jednostranné kroky v povodí Modrého Nílu. Napätie preto pretrváva už celé desaťročie, počas ktorého sa viackrát pokúšali sprostredkovať riešenie Spojené štáty, Svetová banka, Rusko, Spojené arabské emiráty či Africká únia. Ani jeden pokus však nepriniesol dlhodobý výsledok.
Etiópia sa snaží svojich susedov upokojiť. Premiér Abiy Ahmed už viackrát ubezpečil, že GERD nebude mať negatívny vplyv na priehrady v Egypte ani v Sudáne. Tvrdí, že nový projekt má slúžiť na rozvoj, a nie na konflikt. Ako pripomenul, Asuánska priehrada v Egypte kvôli etiópskej stavbe neprišla o jediný liter vody.
Priehrada má impozantné rozmery – jej šírka je 1,8 kilometra, výška 145 metrov a kapacita až 74 miliárd kubíkov vody. Výstavba, ktorá začala v apríli 2011, trvala viac než desať rokov a stála viac ako päť miliárd dolárov. GERD sa tak stal nielen najväčším infraštruktúrnym projektom v histórii krajiny, ale aj stredobodom veľkej geopolitickej hry v regióne.
Etiópia pritom patrí medzi krajiny poznačené vnútornými konfliktmi. Občianska vojna v Tigraji skončila len pred tromi rokmi a podľa odhadov Africkej únie si vyžiadala najmenej 600-tisíc životov. Boje stále pokračujú aj v ďalších regiónoch, ako sú Amharsko a Oromia. Napriek týmto problémom však projekt GERD spája obyvateľov krajiny bez ohľadu na politické či etnické rozdiely.
Otázka priehrady sa tak stala symbolom národnej jednoty, ale aj zdrojom regionálneho napätia. Kým Etiópia v nej vidí cestu k energetickej sebestačnosti a hospodárskemu rastu, Egypt a Sudán varujú pred existenčnými rizikami. Budúcnosť ukáže, či sa obrovské vodné dielo na Modrom Níle stane motorom spolupráce, alebo naopak jablkom sváru, ktoré prehĺbi konflikty v jednom z najcitlivejších regiónov sveta.