Astronómovia zachytili rádiové signály, ktorých pôvodcom je tandem vesmírnych objektov vzdialených 12 svetelných rokov od Slnka. Ide o hviezdu YZ Ceti a kamennú exoplanétu YZ Ceti b, ktorá podľa vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou má magnetické pole a vlastnú atmosféru. Teoreticky by mohla byť schopná hostiť život, je ale príliš blízko hviezdy.
Astronómovia počas pozorovania v observatóriu Karl G. Jansky Very Large Array Visitor Center v Novom Mexiku zachytili prekvapivo silné rádiové vlny. Pri stopovaní ich pôvodu došli k záveru, že vychádzajú z oblasti hviezdy YZ Ceti a exoplanéty YZ Ceti b.
Samotný fakt, že vedci zachytili signály aj na 12 svetelných rokov ďaleko, podľa nich všeličo vypovedá o vlastnostiach týchto vesmírnych telies. Výskumníci sa domnievajú, že rádiové vlny vznikli z interakcie medzi hviezdou a magnetickým poľom planéty. YZ Ceti b je pritom exoplanéta veľká zhruba ako Zem, sila rádiových vĺn preto vedcov prekvapila.
„Zemské magnetické pole chráni planétu atmosféry, na ktorej musí prežiť život, a to tým, že odráža energetické častice a plazmu, ktoré prúdia od Slnka. Nález atmosféry okolo planét mimo našej slnečnej sústavy môže naznačovať, že aj ďalšie miesta môžu byť potenciálne schopné hostiť život,“ uviedla americká CNN.
Magnetické pole a možná prítomnosť atmosféry – to sú podľa astronómov hlavné dôvody, prečo sa budú ďalej o osudy hviezdy YZ Ceti a exoplanéty YZ Ceti b zaujímať. Naposledy výskumníci detekovali magnetické polia na exoplanétach s veľkosťou Jupitera.
Odborníkov tak fascinuje, že si všimli rádiové signály, ktorých pôvodcom bol oveľa menší objekt. Magnetické pole na YZ Ceti b bude preto zrejme veľmi silné.
„Či je na planéte atmosféra, alebo nie, záleží práve na sile jej magnetického poľa,“ vysvetlil astrofyzik Sebastian Pineda, hlavný autor štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Nature Astronomy.
Astronómovia si teraz chcú potvrdiť, či aj YZ Ceti b naozaj má vlastnú atmosféru. O exoplanétu sa chcú naďalej zaujímať.
Na spomínanej exoplanéte je ešte zaujímavá jedna skutočnosť. Zatiaľ čo rok na Zemi trvá 365 dní, exoplanéta YZ Ceti b zvládne dokončiť obeh okolo svojej hviezdy už za dva dni. Najkratšiu dobu obehu okolo Slnka v našej solárnej sústave má Merkúr, ktorému na to stačí 88 dní.