V Demokratickej republike Kongo sa znovu rozšírila ebola a situácia je čoraz vážnejšia. Úmrtnosť dosahuje zatiaľ približne 38 percent, no čísla sa môžu ešte zvýšiť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už do oblasti posiela vakcíny a zdravotnícky materiál, no zásoby sú stále nedostatočné.
Prvým alarmujúcim prípadom bola mladá tehotná žena z mesta Bulape v provincii Kasaï, ktorú prijali do nemocnice 20. augusta. Mala vysokú horúčku, krvavé vracanie a extrémnu slabosť. Lekári okamžite rozpoznali príznaky eboly a laboratórne testy ich potvrdili. Napriek podpore zdravotníkov žena po piatich dňoch zomrela. Nešlo však o ojedinelý prípad. Ochorenie sa v regióne začalo rýchlo šíriť a počet nakazených prudko rástol.
Už 4. septembra vláda vyhlásila oficiálnu epidémiu. Informovali sme vás o tom v tomto článku. V tom čase bolo evidovaných 28 podozrivých alebo potvrdených prípadov a pätnásť úmrtí. Smrť zasiahla dokonca aj štyroch zdravotníkov, čo podčiarkuje riziko, akému čelí miestny zdravotnícky personál. Do 6. septembra počet stúpol na 42 podozrivých prípadov, z toho päť potvrdených. Úmrtnosť sa pohybovala na úrovni 38 percent, no mnohí pacienti boli vo vážnom stave, takže predpokladaný podiel obetí môže ešte narásť.
Podľa správ francúzskych médií sa epidémiu darí kontrolovať len veľmi obmedzene. Z dôvodu nedostatku financií a ľudských kapacít sa podarilo zmapovať iba približne pätinu kontaktov potenciálne nakazených ľudí. To znamená, že množstvo prípadov uniká dohľadu a riziko ďalšieho šírenia zostáva vysoké. O to väčšie znepokojenie vyvolalo hlásenie o prípade nákazy, ktorý sa objavil už 70 kilometrov od pôvodného ohniska. Takýto vývoj naznačuje, že epidémia nie je pod kontrolou a môže sa rozšíriť aj do susedných krajín, najmä do Angoly.
Ebola sa prenáša priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovaného človeka alebo kontaminovaným materiálom. Medzi hlavné príznaky patrí krvácanie, horúčka, vracanie, hnačky a bolesti svalov. Úmrtnosť pri tejto chorobe sa podľa variantu vírusu pohybuje v rozmedzí 25 až 90 percent. Afrika bola v minulosti dejiskom viacerých epidémií eboly a najničivejšia z nich vypukla v decembri 2013 v západnej Afrike, kde si počas viac než dvoch rokov vyžiadala vyše 11-tisíc obetí.
WHO začala s očkovaním zdravotníkov a osôb, ktoré boli v kontakte s nakazenými. Do Bulape bolo zatiaľ odoslaných 400 dávok vakcíny Ervebo Ebola. V celej krajine sa momentálne nachádza asi 2000 dávok, no podľa koordinácie WHO by malo pribudnúť ďalších 45-tisíc dávok. Aj napriek týmto číslam ide stále o nedostatočné množstvo vzhľadom na rastúci počet prípadov a šírenie epidémie.
Situáciu komplikuje aj politický a finančný kontext. Demokratická republika Kongo je dlhodobo oslabená desaťročiami konfliktov, ktoré poškodili jej už tak krehký zdravotnícky systém. Východná časť krajiny zápasí s nedostatkom financií a nemocnice sú výrazne preťažené. V minulosti bola najväčším donorom humanitárnej pomoci práve vláda Spojených štátov amerických, ktorá prostredníctvom agentúry USAID prispievala miliardami dolárov a financovala až 70 percent humanitárnych projektov v krajine.
Situácia sa však dramaticky zmenila začiatkom tohto roka. V januári 2025 americký prezident Donald Trump podpísal výnos o 90-dňovom pozastavení zahraničnej pomoci, ktorý bol neskôr predĺžený ďalšími príkazmi. Tie prakticky zmrazili väčšinu americkej pomoci pre zahraničie, s len veľmi obmedzenými výnimkami. V júli Kongres potvrdil výrazné škrty, ktoré tvrdo zasiahli aj financovanie zdravotníctva v Kongu. Podľa humanitárnych organizácií, vrátane ReliefWeb, tieto kroky prišli náhle a bez možnosti pripraviť náhradné plány na zachovanie nevyhnutných služieb.
Nedostatok financií sa okamžite prejavil aj v boji proti ebole. Kongo tak dnes čelí nielen šíreniu smrteľného vírusu, ale aj zníženej schopnosti získať medzinárodnú pomoc. Pre miestne zdravotníctvo ide o dvojnásobnú ranu. WHO a ďalšie organizácie síce posielajú vakcíny a zdravotnícky materiál, no bez väčšej podpory donorov je veľmi náročné zvládnuť logistiku, kontrolu kontaktov aj samotnú liečbu pacientov.
Epidémia eboly v Kongu je tak ďalším varovaním o tom, aké krehké sú zdravotnícke systémy v regiónoch postihnutých konfliktmi a chudobou. Ak sa nepodarí rýchlo zvýšiť dodávky vakcín a posilniť medzinárodnú spoluprácu, hrozí, že sa situácia v krajine vymkne spod kontroly a vírus sa môže rozšíriť aj za jej hranice. Obyvatelia Konga tak dnes stoja tvárou v tvár jednej z najvážnejších zdravotných kríz súčasnosti.