Na Havajských ostrovoch sa v piatok odohralo ďalšie sopečné divadlo. Sopka Kilauea, jedna z najaktívnejších sopiek sveta, vyvrhla zo svojho krátera lávové fontány, ktoré dosahovali výšku až 150 metrov a rozžiarili oblohu nad Veľkým ostrovom.
Išlo už o 33. epizódu prebiehajúcej erupcie v oblasti Halemaʻumaʻu, ktorá sa nachádza v kaldere sopky Kilauea. Hoci minulé epizódy priniesli ešte mohutnejšie fontány lávy presahujúce výšku 300 metrov, aj tentoraz išlo o výnimočne pôsobivý pohľad. Pre obyvateľov aj turistov je však zároveň nevyhnutné uvedomiť si, že ide o jav s potenciálne nebezpečnými dôsledkami.
Už od 16. septembra vedci pozorovali zo samotného krátera nepravidelné prskanie lávy. Následne, deň pred hlavnou erupciou, došlo k jej prelievaniu cez okraj ventilu. V piatok sa aktivita vystupňovala do plnej sily a začala sa formovať ďalšia epizóda, ktorá vstúpila do histórie tohto neprestajne činného vulkánu.
Havajské vulkanologické observatórium varovalo verejnosť, aby si aj napriek vizuálne lákavým záberom zachovala opatrnosť. Sopečná činnosť totiž neprodukuje iba lávu, ale aj takzvané „Peleho vlasy“, čo sú jemné sklovité vlákna, ktoré môže vietor odnášať na veľké vzdialenosti. S tým je spojená aj tvorba sopečného smogu, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie a kvalitu ovzdušia.
Podľa vedca Kena Hona, vedúceho observatória, do nižšej komory pod kráterom prúdi magma rýchlosťou približne 3,8 kubického metra za sekundu. Tento proces pôsobí podobne ako nafukovanie balóna. Keď sa spodná komora zaplní, magma je vytláčaná do vyššie položenej komory, odkiaľ následne stúpa cez trhliny až na povrch a vytvára pôsobivé erupcie.
Kilauea je geograficky situovaná na Havajskom veľkom ostrove, približne 320 kilometrov južne od Honolulu. Svoju povesť jednej z najaktívnejších sopiek sveta si buduje už celé desaťročia a patrí medzi symboly ostrovov aj vďaka tomu, že jej erupcie sú relatívne časté a dobre dokumentované.
Historicky ide iba o štvrtý prípad za posledné dve storočia, keď táto sopka opakovane chrlí mohutné fontány lávy do výšky niekoľkých stoviek metrov. Podobné udalosti sa odohrali v roku 1959, neskôr v roku 1969 a napokon v roku 1983, keď začala séria 44 podobných epizód. Táto aktivita trvala tri roky, až kým sa erupcie nepresunuli na nižšie položený prieduch, kde prebiehali nepretržité výlevy lávy dlhých 35 rokov. Tento historický cyklus skončil až v roku 2018.
Erupcie Kilauey sú pre vedcov cenným zdrojom poznatkov o dynamike sopečných procesov. Zároveň sú však pripomienkou, že aj v modernom svete zostáva človek v mnohom bezmocný voči prírodným silám. Najmä na Havaji, kde sú sopky súčasťou každodenného života, majú obyvatelia aj úrady pripravené krízové plány a monitorovanie prebieha nepretržite.
Kilauea tak aj naďalej potvrdzuje svoju povesť sopky, ktorá nikdy nenechá Havajčanov dlho bez pripomienky svojej existencie. Jej aktivita je zároveň pripomienkou, že ostrovy vznikli práve vďaka podobným procesom a že sopečná činnosť zostáva súčasťou ich budúcnosti. Fascinujúce divadlo s červenými stĺpmi lávy teda nesie v sebe nielen krásu, ale aj neustálu hrozbu, s ktorou musia ľudia žiť v harmónii.