Himaláje miznú pred očami: Môže to zmeniť všetko!

Najvyššie pohorie Ázie, prezývané aj „tretí pól Zeme“, čelia dramatickej zmene. Himalájske ľadovce, ktoré sú po Arktíde a Antarktíde najväčším zásobníkom ľadu na svete, miznú alarmujúcim tempom.

Podľa novej štúdie publikovanej v IEEE Journal of Selected Topics strácajú každoročne viac ako 22 gigaton ľadu – čo zodpovedá približne 9 miliónom olympijských bazénov.

Životne dôležitý zdroj pre miliardy ľudí

Ľadovce Himalájí napájajú rieky a jazerá, ktoré zabezpečujú pitnú vodu, poľnohospodárstvo aj energetiku pre viac než 1,4 miliardy ľudí v Ázii.

Tento zdroj je nepostrádateľný pre krajiny ako India, Pakistan, Nepál či Čína. Ak však úbytok ľadu bude pokračovať rovnakým tempom, dôsledky môžu byť pre región katastrofálne.

Prečo sa ľad topí tak rýchlo

Vedci z University of Utah využili satelitné dáta NASA z misie GRACE, ktoré umožňujú sledovať zmeny v ľadovej pokrývke Zeme. V kombinácii s meteorologickými údajmi odhalili, že hlavným faktorom topenia sú zmeny monzúnových vzorcov.

Tradične prinášali monzúny do hôr sneh a ľadovce tak mohli dopĺňať svoju zásobu. Teraz však stále častejšie prichádza dážď namiesto snehu, čo proces akumulácie ľadu narúša. Otepľovanie klímy celý problém ešte zhoršuje.

„Ľadovce v oblastiach, kam zasahuje juhoázijský monzún, sú obzvlášť zraniteľné,“ hovorí Sonam Sherpa, hlavný autor štúdie.

Riziká pre ľudí a infraštruktúru

Úbytok ľadu nie je len otázkou menšieho množstva vody. S rastúcim tempom topenia stúpa aj riziko pretrhnutia ľadovcových jazier, záplav a zosuvov pôdy, ktoré môžu ohrozovať celé komunity v horských údoliach.

„Ohrozené nie sú len vodné zdroje, ale aj ľudské životy a infraštruktúra,“ upozorňuje Sherpa.

Čo môže priniesť budúcnosť

Ak sa budú monzúny ďalej meniť – ich načasovanie, intenzita aj trvanie – proces topenia sa zrýchli ešte viac.

To by mohlo spôsobiť nielen ekologickú, ale aj humanitárnu krízu, pretože viac ako miliarda ľudí je priamo závislá od vody pochádzajúcej z himalájskych ľadovcov.