Našu oblasť trápi výrazný nedostatok slnečných lúčov. Môže to mať vplyv aj na ľudí

Obdobie, ktoré sa začalo okolo 21. septembra – teda približne od začiatku astronomickej jesene – prinieslo do Česka dlhú sériu podmračených dní, informuje inpocasi.cz. Na mnohých miestach sa často tvorí nízka oblačnosť, ktorá sa len ťažko rozpúšťa aj počas dňa. Slnečné momenty sú tak vzácne, že niektoré meteorologické stanice hlásia najnižšie hodnoty slnečného svitu za posledné polstoročie.

V Česku, kde sa vedú detailné merania už desaťročia, zaznamenali v pražskej stanici Libuš v poslednej dekáde septembra a v prvej polovici októbra menej slnečného svitu len raz – v roku 1978. Podobný vývoj hlásia aj ďalšie stanice. To znamená, že ide o jedno z najpochmúrnejších začiatkov jesene za veľmi dlhé obdobie.

Mnohí by očakávali, že na horách bude situácia lepšia, no opak je pravdou. Typické inverzie so slnečným počasím vo vyšších polohách sa totiž zvyčajne vyskytujú až v novembri, keď sa vzduch v nižších vrstvách ochladí a hmla ostáva v dolinách. Tentoraz má nízka oblačnosť základňu pomerne vysoko, a preto zahalila aj horské oblasti, ktoré bývajú často oázou slnečného pokoja.

Samotný október má zatiaľ výrazne podpriemerné množstvo slnečného svitu. Ak by sa trend z prvej polovice mesiaca udržal, mohol by sa zaradiť medzi najmenej slnečné októbre v histórii. Na mnohých staniciach svietilo slnko len približne 30 hodín, čo je približne polovica obvyklých hodnôt. Napriek tomu meteorológovia predpokladajú, že druhá polovica mesiaca prinesie viac jasných dní, a preto by rekord z roku 2016 – keď slnko svietilo počas októbra len 60 hodín – nemal byť prekonaný.

Nedostatok slnka vplýva na ľudí

Z pohľadu ostatných meteorologických parametrov sa však začiatok jesene javí ako pomerne normálny. Množstvo zrážok zodpovedá dlhodobému priemeru a aj teploty sú v bežnom rozpätí. Denné maximá síce bývajú nižšie, ale noci sú vďaka oblačnosti teplejšie, keďže oblačná pokrývka bráni úniku tepla z povrchu.

Dlhšie obdobie bez slnka však má svoje dôsledky. Nedostatok prirodzeného svetla ovplyvňuje nielen rastliny a ekosystémy, ale aj ľudí. Počas pochmúrnych dní sa telo dostáva do hormonálnej nerovnováhy – tvorí sa menej vitamínu D a zároveň stúpa hladina hormónu melatonínu, ktorý spôsobuje únavu a ospalosť. Preto mnohí v týchto dňoch pociťujú pokles energie, zhoršenú náladu či problémy so sústredením.

Psychológovia upozorňujú, že dlhé obdobie pochmúrneho počasia môže vyvolávať aj sezónnu afektívnu poruchu, známejšiu ako „zimná depresia“. Ide o stav, ktorý sa typicky objavuje počas jesene a zimy, keď je menej denného svetla. Ľudia môžu pociťovať apatiu, zníženú motiváciu a chuť na sociálny kontakt. Odborníci preto odporúčajú tráviť čo najviac času vonku počas svetlých hodín, aj keď je zamračené, a dopriať si pravidelný pohyb, ktorý pomáha udržiavať psychickú rovnováhu.

Aj keď sa zdá, že chýbajúce slnko je len malou nepríjemnosťou, v skutočnosti ovplyvňuje našu každodennú pohodu a zdravie viac, než si uvedomujeme. Ak sa situácia v nasledujúcich týždňoch nezlepší, mnohí z nás sa budú musieť spoľahnúť na trpezlivosť – a na to, že sa jasnejšia obloha napokon predsa len vráti.