Ani vy neviete pochopiť, ako na vás dokáže malinký kliešť vyskočiť hoci aj počas krátkej prechádzky v prírode? Po tomto objave vedcov sa už čudovať nebudete.
Začína sa sezóna pekných teplých dní, prechádzok v prírode či vylihovania v tráve. Tieto prijemné kratochvíle vám však môžu narobiť aj poriadne problémy, najmä ak si domov z prírody odnesiete nechceného parazita
Kliešť môže byť pôvodcom boreliózy, kliešťovej encefalitídy či iných ochorení a vyhnúť sa mu v prírode je naozaj neľahká úloha. Niet sa čomu čudovať, na človeka dokáže vyskočiť skutočne šikovným spôsobom.
Kliešte sú práve v tieto dni mimoriadne aktívne, keďže aktuálne prebieha jeden z 2 vrcholov aktivity kliešťov v rámci roka (druhý býva na jeseň), informuje Český hydrometeorologický ústav.
Dôvodom je, že títo „malí upíri“ milujú listnaté a zmiešané lesy. Ich obľúbeným domovom sú aj húštiny alebo vysoká tráva, kde majú ideálnu vlhkosť po celý deň.
Obzvlášť obľúbené sú pri kliešťoch okraje lesov, kde si môžu užívať svoj obľúbený polotieň. Ten im zabezpečuje, že ich nepostihne ani príliš veľké vlhko, ani sucho.
A práve sucha sa kliešte boja úplne najviac. Preto aj počas horúceho leta ich aktivita slabne a viac si na nás trúfnu zase na jeseň.
A kde sa kliešťom nedarí? Oveľa menej ako iné lesy lákajú kliešte tie ihličnaté, obzvlášť keď sú bez podrastu.
Škrt cez rozpočet im urobíte nielen prechádzkou medzi ihličnanmi, ale tiež pokosením trávy. A radosť kliešťom neurobíte ani vhodným oblečením – hodia sa pevné topánky alebo hladké svetlé látky po ktorých sa nepozvaní hostia skĺznu a ak sa udržia, ľahko ich uvidíte.
Otázkou však zostáva, ako sa také malé stvorenie dokáže tak šikovne dostať na človeka, aj keď lesom či lúkou čo i len rýchlo prebehnete.
Nová štúdia ukazuje, že kliešte majú jednoduchý spôsob, ako sa prichytiť na svojich hostiteľov.
Výskum publikovaný v časopise Current Biology Journal ukazuje, že kliešte sa dokážu pohybovať vzduchom pomocou statickej elektriny a tento statický náboj využívajú na prichytenie sa na ľudí a zvieratá.
Ďalšie nedávne štúdie ukazujú, že kliešte nie sú jediným druhom, ktorý využíva statickú elektrinu na nájdenie svojich hostiteľov – dokonca aj niektoré druhy hlíst používajú túto techniku na zacielenie na čmeliaky.
Ako to teda funguje? Kliešte si zvyčajne nachádzajú svojho hostiteľa procesom nazývaným hľadanie. Počas tohto procesu kliešte lezú po steblách trávy alebo sedia na okrajoch listov a čakajú na svoju krvavú pochúťku.
Podnety, akými je oxid uhličitý, teplo a pohyb, slúžia ako stimul, ktorý kliešťa upozorní na potenciálneho hostiteľa. Keď kliešť nájde vhodného hostiteľa, pri prelietaní na neho vylezie.
V novej štúdii výskumníci zistili, že kliešte tiež využívajú statickú elektrinu na lokalizáciu a prichytenie sa k svojmu hostiteľovi.
Keď sa hostitelia pohybujú vzduchom a zemou, prirodzene generujú náboj. Tento náboj je dostatočne silný na to, aby pasívne prilákal kliešte cez vzduchové medzery a mohol im pomôcť prichytiť sa k hostiteľovi.
To je dôležitý objav, pretože to znamená, že kliešte nie sú obmedzené na dosah svojich tiel, ale dokážu sa prichytiť k hostiteľom bez priameho kontaktu.