Mestá sa otepľujú závratným tempom. Vedci upozorňujú na potrebu ich ekologizácie

Podľa výskumu čínskych a amerických vedcov sa mestské oblasti na celom svete otepľujú alarmujúcim tempom, a to až o 0,5 °C za desaťročie. Je to predovšetkým dôsledok klimatických zmien a rýchlej urbanizácie.

Odborníci navrhujú, že najúčinnejším spôsobom, ako proti tomu bojovať, je ekologizácia miest. V takom Poľsku sa už dlhšie diskutuje o tzv. zabetónovaní - nahradení zelených plôch v centrách miest vybetónovanými námestiami.

Obyvateľov sa tieto rozhodnutia týkajú najmä počas horúčav, keď chýba prirodzený úkryt pred spaľujúcimi horúčavami. Tento všeobecný pocit potvrdzujú aj výsledky vedeckých štúdií.

Štúdia vedcov z Nanjing University a Yale University, publikovaná v časopise Communications Earth & Environment, ukazuje, že problém zahrievania miest sa týka celého sveta. Našťastie ale existujú spôsoby, ako proti tomuto javu bojovať.

Každých 10 rokov teplejšie o 0,5 °C

Výskumníci analyzovali satelitné údaje z rokov 2002 až 2021 z dvoch tisícoch miest na celom svete. Zamerali sa predovšetkým na denné a nočné zmeny v mestských oblastiach, ako aj na porovnanie rýchlosti zmien v porovnaní s vidieckymi oblasťami.

Výsledky ukazujú, že mestá na celom svete sa každým desaťročím otepľujú o 0,56 °C. V noci je rozdiel nepatrne menší - 0,43 °C. Tento efekt je najvýraznejší v metropolách ako Londýn, Peking a São Paulo.

Výskumníci zistili, že rýchlosť zmien závisí od lokality. Ázijské metropoly sa otepľovali najrýchlejšie, zatiaľ čo európske a oceánske mestá najmenej.

V porovnaní s tým vidiecke oblasti zaznamenali počas desaťročia nárast teplôt o 0,4 °C cez deň a 0,37 °C v noci. To znamená, že mestá sa v porovnaní s nimi zohrievajú o 29 % rýchlejšie.

Čo za to môže?

Z veľkej časti sa ukázalo, že hlavnou príčinou zvyšovania teplôt je zmena klímy. Výskumníci odhadli, že v priemere spôsobili otepľovanie miest o 0,3 °C za desaťročie. V Číne a Indii malo silné rozširovanie urbanizovaných oblastí podobný vplyv na klimatické podmienky, čo spôsobilo zvýšenie teploty o viac ako 0,23 °C.

Ukazuje sa však, že proces otepľovania miest možno spomaliť. Autori štúdie uviedli, že v Európe mestská zeleň kompenzuje mieru otepľovania miest v priemere o 0,13 °C za desaťročie. Podobná situácia bola pozorovaná v americkom meste Chicago, kde program výsadby mestských stromov, ktorý sa začal v roku 1995, znížil mieru otepľovania mesta približne o 0,084 stupňa C za desaťročie.

Výskumníci naznačujú, že výsadba mestskej vegetácie je účinnou stratégiou na zmiernenie otepľovania miest. Obyvatelia metropolitných oblastí sú zraniteľnejší voči vlnám horúčav, za čo je zodpovedný fenomén mestského tepelného ostrova.

Budovy a povrchy ciest absorbujú teplo, čo vedie k vyšším teplotám v urbanizovaných oblastiach ako na okolitom vidieku. Zavedenie zelene do mestskej krajiny tak jednoznačne prinesie ich obyvateľom v lete úľavu.