Teplo je už aj na Antarktíde. V priemere sú tam teploty aj o 30 °C vyššie než obvykle

V utorok 6. augusta sa teploty v niektorých častiach Antarktídy blížili k - 30 °C, a dokonca až k - 20 °C. Poviete si, že sú to veľmi nízke hodnoty.

V tomto ročnom období by však bežne nemali stúpať od - 40 °C, čo je najvyššia teplota očakávaná v zimnom období na cípe južnej pologule. Radi by sme povedali, že toto teplé obdobie v Antarktíde je výnimočné, ale bohužiaľ sa tak stalo už aj pred dvoma rokmi. Klíma sa mení a Antarktída trpí následkami práve v samotnom srdci južného zimného obdobia.

Odchýlky teplôt

V súčasnej dobe sú normály platné pre obdobie 1991–⁠⁠⁠⁠⁠⁠2020. Porovnaním meteorologických meraní teploty s klimatickým normálom teda môžeme určiť teplotné anomálie.

Tie sú záporné, pokiaľ je počasie chladnejšie ako klimatický normál, a kladné, ak je počasie teplejšie ako klimatický normál. V prípade Antarktídy sa mapy rozsvietia na červeno na veľkej časti povrchu kontinentu, čo znamená, že anomália je kladná, a nie málo.

V skutočnosti boli na niektorých miestach zaznamenané teploty okolo -20 °C, zatiaľ čo podľa sezónnych normálov vypočítaných za obdobie 1979–⁠⁠⁠⁠⁠⁠2000 by sa mali pohybovať okolo - 50 °C. To predstavuje impozantný vrchol kladnej teplotnej anomálie takmer 30 °C, a aj keď je tento vrchol lokálny, všade inde zostávajú teploty o 20 až 25 °C vyššie ako hodnoty očakávané pre polovicu zimy v Antarktíde.

Teplo na Antarktíde

V súčasnej dobe je Antarktída najviac postihnutou zemepisnou oblasťou z hľadiska teplotných anomálií vo výške 2 m. Teploty stúpajú na celom svete, ale známky súčasného trendu otepľovania a vlny horúčav, ktoré teraz zasahujú antarktický kontinent, sú jasné. Polárne oblasti sú bezpochyby prvými obeťami klimatických zmien.

Táto vlna horúčav trvá nad Antarktídou už niekoľko dlhých týždňov. Podľa Jamina Greenbauma, geofyzika zo Scrippsovho oceánografického ústavu Kalifornskej univerzity v San Diegu, oslabenie polárneho víru do značnej miery vysvetľuje tento pozoruhodný nárast teploty v tejto časti zemegule, ale nie je to len jeho príčina.

Otepľovací jav je dvojsečný a predstavuje cyklus, ktorý by mal byť prerušený. Na jednej strane môže otepľovanie ovplyvniť čiastočné topenie ľadu v Antarktíde, na druhej strane topiaci sa ľad tvorí vodu, ktorá má nižší albedo (miera odrážavosti telesa alebo jeho povrchu. Je to dôležitý pojem v klimatológii a astronómii, pričom presná definícia sa podľa odboru odlišuje, poz. redakcie) ako ľad, a teda menšiu odrazivosť, čo vedie k otepľovaniu vzduchu.