FASCINUJÚCE: Toto by ste videli, kebyže vás pohltí čierna diera

Superpočítač video generoval päť dní. Bežnému notebooku by to trvalo viac ako desať rokov.

Pád do čiernej diery a prekročenie horizontu udalostí - hranica, spoza ktorej sa už ani svetlo nedokáže dostať späť. To ukazuje vizualizácia, ktorú vytvoril superpočítač Discover využívaný americkou vesmírnou agentúrou NASA.

Vedci simuláciu naprogramovali na supermasívnu čiernu dieru, ktorá by bola 4,3 miliónkrát hmotnejšia ako naše Slnko. Parametre približne zodpovedajú objektu, ktorý tvorí jadro Mliečnej cesty.

Fascinujúce množstvo dát

Pre zjednodušenie zložitých výpočtov táto čierna diera nerotuje. Obklopuje ju plochý víriaci oblak horúceho horúceho plynu, ktorému sa hovorí akrečný disk.

Vo videu funguje aj ako vizuálna referencia počas pádu, aby sa malo oko pozorovateľa čoho chytiť. Žiariace štruktúry, ktoré sa vytvárajú bližšie k čiernej diere, sa nazývajú fotónové prstence.

Sú tvorené svetlom zachyteným čiernou dierou, ktoré okolo nej raz alebo viackrát obehlo. Scénu dopĺňa pozadie hviezdnej oblohy pri pohľade zo Zeme.

Tento projekt podľa Goddardovho centra NASA vygeneroval približne desať terabajtov dát. To zodpovedá zhruba polovici odhadovaného textového obsahu Knižnice Kongresu.

NASA okrem toho vydala aj verziu videa, ktoré je interaktívne. Môžete sa v ňom pohybovať 360 stupňov do všetkých možných smerov.

Čo je čierna diera?

Čierna diera je jedným z najzáhadnejších a najfascinujúcejších objektov vo vesmíre. Predstavuje koncentráciu hmoty s tak vysokou hustotou, že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc, vrátane svetla, čo je dôvod, prečo sa nazýva „čierna“. Tento fenomén je predpovedaný Einsteinovou teóriou relativity a jeho existencia je podložená mnohými astronomickými pozorovaniami.

História čiernych dier siaha až do 18. storočia, kedy anglický geológ John Michell navrhol myšlienku telesa tak masívneho, že z neho nemôže uniknúť ani svetlo. V súčasnosti rozlišujeme dva hlavné typy čiernych dier: hviezdne a superhmotné. Hviezdne čierne diery vznikajú z hmotných hviezd na konci ich životného cyklu, zatiaľ čo superhmotné čierne diery, ktoré sú oveľa väčšie, sa nachádzajú v strede galaxií.

Jadro vyhasnutej hviezdy, ktoré sa premení na čiernu dieru, sa nazýva singularita - bod s takmer nulovými rozmermi a nekonečnou hustotou. Okolo singularity sa vytvára horizont udalostí, ktorý predstavuje hranicu, za ktorou už nič nemôže uniknúť späť do vesmíru. Čierne diery majú vplyv aj na čas, ktorý sa v ich blízkosti spomaľuje v dôsledku intenzívnej gravitácie.