Zem by sa v budúcnosti mohla stať horúcim, suchým a z veľkej časti neobývateľným „superkontinentom“. Vyplýva to zo štúdie Bristolskej univerzity, ktorá bola publikovaná v časopise Nature Geoscience. Vedci dokonca nasimulovali dátum, kedy na svete nebude jediného človeka.
Ľudstvo by tak podľa štúdie mohlo vymrieť za 250 miliónov rokov. Na predpoveď vedci využili superpočítač, ktorý spracovával najrôznejšie geologické a atmosférické dáta.
Výsledky sa odvíjali od tektonických dosiek, ktoré tvoria povrch našej planéty a pomaly sa vytrvalo pohybujú. Podľa štúdie sa v budúcnosti všetky nakoniec spoja a vytvoria jeden obrovský „superkontinent“.
Novo utvorený kontinent pomenovali výskumníci ako Pangea Ultima podľa prvej Pangey. Tá sa pred stovkami miliónov rokov rozdelila na naše súčasné kontinenty.
Podľa štúdie bude na svete tiež pribúdať sopečných erupcií, ktoré budú vypúšťať obrovské chuchvalce oxidu uhličitého. To povedie k ďalšiemu zvýšeniu teploty.
Slnko by sa mohlo na oblohe rozžeraviť. Tým by sa Zem ohriala viac ako doteraz a priemerná teplota by sa pohybovala medzi 40 a 50 stupňami Celzia.
Jeden z autorov štúdie, doktor Alexander Farnsworth, to zhrnul takto: „Novo vzniknutý superkontinent by v podstate vytvoril trojitý efekt, ktorý by zahŕňal efekt kontinentality, teplejšie Slnko a viac CO2 v atmosfére, čo by viedlo k zvýšeniu tepla na väčšine planéty.“
„Výsledkom by tak bolo nehostinné prostredie zbavené zdrojov potravy a vody pre cicavce. Extrémne teploty by nakoniec spečatili náš osud. A ľudia, spolu s mnohými ďalšími druhmi, by vymreli,“ dodal vedec.
A vymieranie by sa podľa štúdie nezastavilo ani keby ľudstvo prestalo používať fosílne palivá. Jedinou relatívne dobrou správou je, že táto udalosť podľa odborníkov príde až o 250 miliónov rokov.
„Napriek tomu je ale nesmierne dôležité riešiť aj súčasnú klimatickú krízu, ktorá je dôsledkom ľudských emisií skleníkových plynov.
Už dnes zažívame extrémne horúčavy, ktoré škodia ľudskému zdraviu. Preto je zásadné čo najskôr dosiahnuť nulové čisté emisie,“ pripomenula spoluautorka štúdie a výskumná pracovníčka, doktorka Eunice Loová.