Podľa novej štúdie mohlo mať počasie významný vplyv na pandémiu španielskej chrípky z roku 1918. Vedci tvrdia, že existuje anomália počasia, ktorá sa vyskytuje približne každých 100 rokov. Od pandémie španielskej chrípky ubehlo práve 100 rokov, čo vyvoláva mnohé otázniky v súčasnosti.
Súčasné výskumy sa čoraz viac zameriavajú na identifikáciu vplyvu zmeny podnebia na šírenie nebezpečných vírusových infekcií. Výskum publikovaní v GeoHealth uvádza, ako sa vedcom podarilo podrobne preskúmať klimatické vzorce v celej Európe v rokoch 1914 až 1919, kde tieto klimatické vzorci po prvýkrát spojili s vojnou a pandémiou, konkrétne pandémiou španielskej chrípky.
Pandémia španielskej chrípky H1N1 z rokov 1918–1919 spôsobila najvyšší známy počet úmrtí zaznamenaných na jednu pandémiu v histórii ľudstva. Na vysvetlenie virulencie a šírenia choroby bolo ponúkaných niekoľko teórií, avšak kontext životného prostredia sa v teóriach objavil až v súčasnosti.
Vedci urobili podrobnú analýzu ľadového jadra z pohoria Monte Rosa vo švajčiarsko-talianskych Alpách. Na základe tejto analýzy sa vedci zamerali na klimatické vzorce, ktoré dominovali v Európe v rokoch 1914 až 1919, a prvýkrát sa zamerali na prvú svetovú vojnu a pandémiu španielskej chrípky, kde zbadali istý súvis.
Výsledky pozorovaní ukazujú, že neobvykle vlhké a chladné poveternostné podmienky mohli prispieť k strate väčšieho počtu ľudí na bojiskách, ako aj narušiť migráciu vtákov, čo by mohlo mať výrazný vplyv na rozsah pandémie španielskej chrípky.
„Cirkulácia atmosféry sa vtedy zmenila a šesť rokov mala celá Európa oveľa viac dažďov a bolo o dosť chladnejšie,“ vysvetlil klimatický vedec Alexander More z Harvardovej univerzity. Dodal, že v tejto situácii môžeme hovoriť o anomálii v počasí, ktorá sa vyskytuje raz za storočie.
Odborník tiež povedal, že nemožno tvrdiť, že „ hlavnou príčinou“ pandémie bolo iba počasie, ale bol to určite silný faktor prispievajúci k zhoršeniu už aj tak zložitej situácie.
Vedci naznačujú, že táto klimatická anomália mohla hrať veľkú úlohu pri vytváraní vhodného prostredia pre kmeň chrípky H1N1, ktorý spustil smrteľnú vlnu chrípky.
Stopy morskej soli boli nájdené v ľadovom jadre, čo naznačuje neobvyklé prúdenie vzduchu z Atlantiku, ktoré mohlo súvisieť s dažďovými zrážkami počas zimných období pred 100 rokmi. Toto vlhké prostredie mohlo mať vplyv na šírenie vírusových ochorení a s tým súvisiacu vysokú úmrtnosť.
Hypotetickejšou časťou štúdie je tá, ktorá naznačuje, že nepriaznivé počasie prispelo k nedostatočnej migrácii divých kačíc – hlavného zdroja vírusu H1N1. Štúdie o narušení migrácie kačiek preukázali, že zmeny v prostredí môžu mať vplyv na celkový pohyb a smer a narušiť tak normálnu migračnú cestu. Ako sa uvádza, kačice namiesto normálnej migrácie do Ruska zostali v západnej Európe. Vďaka tomu boli bližšie k vojenskému a civilnému obyvateľstvu, ktoré už zápasilo s nehygienickými podmienkami.
Svet dnes čelí pandémii ochorenia Covid-19 a aj klimatickým anomáliám, takže tento najnovší výskum môže priniesť dôležité ponaučenia pre súčasnosť.