Prečo došlo pred miliónmi rokmi k masovému vymieraniu? Vedci to už vedia
Tím vedcov skúmal, prečo na Zemi došlo pred 252 miliónmi rokov k najväčšiemu vymieraniu v histórii našej planéty.
Tím vedcov skúmal, prečo na Zemi došlo pred 252 miliónmi rokov k najväčšiemu vymieraniu v histórii našej planéty. Spoločne došli k prekvapivému výsledku...
Na Zemi celkovo až päťkrát došlo k zásadnej zmene, ktorá mala za následok masové vymieranie živočíchov, kedy väčšina druhov takmer úplne vymizla.
Najrozsiahlejšie vymieranie prebehlo pred približne 252 miliónmi rokov, kedy celkovo vymrelo až 95 % živočíchov v oceánoch a asi 75 % všetkých živočíchov na súši. Tento proces trval niekoľko tisíc rokov a veda dlho nepoznala odpoveď na otázku, čo bolo toho príčinou.
Vedci predpokladali, že príčinou mohla byť vulkanická aktivita v oblasti dnešnej Sibíri a uvoľňovanie metánu z morského dna. Medzinárodný vedecký tím v týchto dňoch prišiel s novým prekvapivým zistením, ich štúdia vyšla aj v odbornom časopise Nature Geoscience.
Vedci sa zamerali na preštudovanie skamenelín schránok ramenonožcov, tvorov podobných lastúrnikom, ktorí na našej planéte existujú už pol miliardy rokov. „Získali sme ich z oblasti južných Álp, pôvodne ležali na dne plytkých morí oceánu Tethys v dobe pred 252 miliónmi rokmi, teda pred začiatkom a na začiatku vymierania,“ uviedla hlavná autorka výskumu Hana Juríková.
Vedci potom merali rôzne izotopy bóru v týchto fosíliách a sledovali vývoj pH, teda to, ako sa menila kyslosť oceánov. Podľa nej sa totiž dá zmerať to, ako sa vyvíjala koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére.
Na základe získaných dát počítačové modely nasimulovali procesy na Zemi v danej dobe. Výsledkom štúdie bolo, že otepľovanie a okysľovanie oceánov súviselo s extrémnym nárastom emisií oxidu uhličitého, ktorý sa do atmosféry uvoľnil z erupcií sopiek.
Táto skutočnosť uškodila morskému životu, pretože kyslejšia voda rozpúšťa schránky bezstavovcov, čo taktiež prispelo k silnému skleníkovému efektu, ktorý zvýšil teploty na súši a menil tak prírodné procesy na Zemi. Počas trvania niekoľko tisíc rokov sa do oceánov dostávalo riekami stále viac živín a voda v ňom sa stávala nadmerne obohatená, čo viedlo k úbytku kyslíka a zmene celého cyklu.
„Išlo o pád podobný domino efektu – výsledkom bol kolaps cyklov, ktoré na Zemi udržiavali život, čo spôsobilo katastrofálne vymierania všetkého živého,“ dodáva vedkyňa Juríková.
Vzhľadom na to, že nárast emisií oxidu uhličitého trápia aj „našu dobu“, ide o zistenia, ktoré nepriamo apelujú na zvrátenie globálnych dopadov priemyslu, dopravy a celkovo ľudské zásady do chodu prírody.
