V oblasti Álp dnes úradoval silný fénový efekt. Teploty sa dokonca šplhali až nad +30 °C.
Na úvod si treba objasniť, čo to ten fénový efekt vlastne je. Každá vzduchová masa má svoju hodnotu nasýtenia vodnou parou v známejšom pojme: ,,vlhkosť vzduchu,,
Tento pojem uvádza množstvo vodnej pary v gramoch v 1 m3 vzduchu. Meteorologicky je však najvýznamnejšia relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá sa dá vypočítať ako absolútna vlhkosť vzduchu vydelená vlhkosťou nasýtených vodných pár (teda maximálnym množstvom vodných pár) pri rovnakej teplote v rovnakom objeme. Relatívna vlhkosť vzduchu sa udáva v %.
Na náveternej strane hôr táto masa začína narážať na prekážky v podobe kopcovitých terénov a je prinútená stúpať. Vzduch sa ochladzuje o 1°C na 100 metrov až kým dosiahne nasýtenie a kondenzuje. Vtedy vzniká oblačnosť a zároveň aj zrážky. Nasýtený vzduch sa pri stúpaní ochladzuje o 0,6°C na 100 metrov. Po dosiahnutí vrchola má vzduch určitú teplotu a veľmi nízku vlhkosť. V tomto momente začína na záveternej strane klesať a otepľuje sa o 1°C na 100 metrov. Na záveternej strane vtedy môžeme pozorovať bezoblačné a slnečné počasie.
Toto sa dnes vyskytlo aj v Alpách. Vo švajčiarskom kantóne Tessin namerali teplotu až +30,6 °C, čo je súčasne doteraz najvyššia zaznamenaná teplota v októbri.
V talianskej Lombardii však bolo ešte teplejšie. Najvyššiu teplotu namerali v Bergame a to až na úrovni +31,5 °C.