Vedci varujú: Leto bude u nás v budúcnosti trvať až 6 mesiacov

Ak bude globálne otepľovanie pokračovať v aktuálnom tempe, do roku 2100 budeme mať v severnej pologuli až 6 mesiacov leta a menej než dva mesiace zimy. Upozorňujú na to vedci v novej štúdii, publikovanej v časopise Geophysical Research Letters.

Vedci sa zamerali na štúdium historických klimatických dát zo severnej hemisféry z obdobia rokov 1952 až 2011. V každom roku identifikovali obdobie leta ako 25 percent najvyšších teplôt a obdobie zimy ako 25 percent najnižších teplôt. 

Zistili, že leto kedysi trvalo v priemere 78 dní, no v posledných rokoch je to už 95 dní. Od roku 1952 do roku 2011 sa zima zmenšila zo 76 na 73 dní, jeseň z 87 na 82 dní a jar zo 124 dní na 115 dní. Môžeme tak pozorovať, že zatiaľčo všetky ostatné ročné obdobia sa zmenšujú, leto sa predĺžilo až o 17 dní.

Letá sú čoraz dlhšie a teplejšie, zatiaľčo zimy sú čoraz kratšie a takisto teplejšie

Vedci očakávajú, že v budúcnosti bude trend predlžovania leta pokračovať. Najväčšie zmeny očakávajú vedci v oblasti Tibetskej náhornej plošiny, no takisto aj v oblasti Stredozemného mora, kde sa bude leto predlžovať najvýraznejšie.

V štúdii následne použili klimatické modely, ktoré predikovali čo by sa stalo, keby sme nič nezmenili v doterajšom boji proti globálnemu otepľovaniu. Výsledky ukázali, že jar a leto budú do konca tohto storočia začínať asi o mesiac skôr.

Takéto drastické zmeny môžu mať katastrofálne následky pre prírodu. Pozorovali by sme dlhšie vlny horúčav, častejšie a väčšie požiare, no i silnejšie búrky. 

Zmeny začiatku a konca ročných období by viedlo aj k chaosu v poľnohospodárstve. Rastliny by totiž začali kvitnúť a odkvitať v nesprávnom čase. To môže viesť k zlej synchronizácii medzi faunou a flórou. 

V prípade zníženia nárastu globálnej teploty môžeme tento scenár spomaliť či odvrátiť.