Vesmírny Webbov teleskop znova prekvapil. Zmapoval počasie na vzdialenej planéte

Vedecké prístroje na palube Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) sú tak citlivé, že dokážu odhaliť, aké počasie panuje na exoplanéte vzdialenej od Zeme neuveriteľných 280 svetelných rokov.

V tomto konkrétnom prípade sa jedná o exoplanétu WASP-43b, plynného obra v súhvezdí Sextantu. Ten obieha veľmi blízko svojej hostiteľskej hviezdy a je tak oveľa teplejší ako iní plynní obri, ktorých poznáme z našej vlastnej slnečnej sústavy.

Na jednej strane WASP-43b sa podľa všetkého nachádza hustá pokrývka mrakov, zatiaľ čo na druhej strane je obloha jasná. JWST zaznamenal tiež búrlivé rovníkové vetry, ktoré môžu dosahovať rýchlosť až 8000 km/hod.

Webb, Hubble a Spitzer - čo majú spoločné?

Vedci túto exoplanétu už skôr pozorovali pomocou Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu a Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. „S Hubbleom (HST) sme jasne videli, že na dennej strane je vodná para,“ uviedol hlavný autor novej štúdie Taylor Bell z Bay Area Environmental Research Institute.

„HST aj Spitzer ukazovali, že na nočnej strane by mohli byť mraky. Potrebovali sme však presnejšie meranie od Webba, aby sme skutočne mohli začať mapovať teplotu, oblačnosť, vetry a podrobnejšie zloženie atmosféry po celej planéte,“ dodal.

Tím okrem iného dospel k záveru, že na dennej strane WASP-43b panuje teplota cca +1260 °C. A vďaka 3D modelom mohol dokonca simulovať, ako by mohla atmosféra dotyčného plynného obra vyzerať.

Úchvatný technológiami nabitý stroj

Webbov teleskop je vo vesmíre ešte len necelé tri roky, ale neprestáva udivovať svojimi fotografiami vesmíru, ktoré vyrážajú dych nielen laikom, ale a samotným vedcom. Technológie, ktorými je tento stroj doslova nadupaný, začali vznikať ešte v 19. rokoch minulého storočia.

Za vyše 30 rokov od prvotnej myšlienky zostrojiť Hubbleovho nástupcu až po jeho vypustenie v decembri 2021 do vesmíru ho vedci neustále zdokonaľovali. Webbov teleskop nesie niekoľko primárnych úloh, s ktorými ho vypustili na jeho misiu.

Sú to: 

• hľadanie svetla z najstarších (prvotných) hviezd a galaxií, z ktorých bol zložený vesmír po Veľkom tresku
• štúdium vzniku a vývoja galaxií
• pochopenie vzniku hviezd a planetárnych systémov
• štúdium planetárnych systémov a vzniku života

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba nám tak ešte počas nasledujúcich mesiacov a rokov istotne prinesie mnoho fascinujúcich noviniek o vesmíre. Teda aspoň to je jeho ambiciózny plán.