Od decembra 2019 zúria vo východnej Afrike koníky kŕdľové. Aj menšie roje tohto hmyzu dokážu skonzumovať za deň potravu pre asi 35-tisíc ľudí. Do konca januára 2020 zničili v Keni úrodu o rozlohe 70-tisíc hektárov, čo je najviac za posledných 70 rokov. Ako sa dá proti týmto rojom bojovať? Pomôcť môžu satelity od NASA.
Koník kŕdľový má tri stupne vývinu. Vajíčko, mladý jedinec a dospelý jedinec schopný lietania. Bojovať proti dospelým jedincom je takmer nemožné, keďže v podmienkach so silným vetrom dokážu precestovať 50 až 150 kilometrov denne. Vajíčka a mladé jedince majú ale zlú mobilitu a v prípade skorého zásahu sa dá katastrofe zabrániť.
Použitím družíc vieme mapovať stav vegetácie po celom svete. Najdôležitejšími parametrami pre množenie koníkov kŕdľových sú vlhká pôda a vegetácia. Vlhká pôda je dôležitá z toho dôvodu, že samice koníkov vo väčšine prípadov kladú vajíčka do vlhkej, teplej a piesočnatej pôdy. Detailnejšie povedané, samice nekladú vajíčka do pôdy, pokiaľ nie je dostatočne vlhká do hĺbky aspoň 5 až 10 centimetrov.
Po vyliahnutí vajíčok poskytuje vegetácia útočisko pre mladé jedince, ktoré sa vo vegetácii zoskupia a následne získavajú migračné inštinkty.
Monitorovaním vlhkosti pôdy a vegetácie môžeme nielen predpovedať, kde sa bude koníkov najviac liahnuť, no takisto môžeme mapovať škody, ktoré spôsobili. Využitím družíc Terra a Aqua od NASA vieme mapovať stav vegetácie dvakrát denne. Vypočítaním takzvaného vegetačného indexu (NDVI) vieme zistiť či vegetácia obsahuje dostatok chlorofylu, či je suchá a dokonca aj či je zvädnutá.
Využitím mikro-satelitov z programu CYGNSS od NASA vieme zas vypočítať odhadovanú vlhkosť pôdy do určitej hĺbky.
Kombináciou týchto dát vytvorili vedci z NASA varovný systém, ktorý vie predpovedať smer migrácie či intenzitu, s akou budú rojmi koníkov postihnuté poľnohospodárske oblasti.