Klimatický summit skončil v pondelok a vzniklo na ňom niekoľko dohôd, nektoré sú však dosť nejednoznačné. Slovensko na summite reprezentovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Spolu s ďalšími 76 krajinami sme sa zaviazali, že do roku 2050 dosiahneme uhlíkovú neutralitu. Pod túto dohodu sa ale podpísali krajiny, ktoré spolu nevyprodukujú ani polovicu celosvetových emisií oxidu uhličitého.
Tí najväčší znečisťovatelia si na summite nedali žiaden konkrétny záväzok. Ďalších 70 krajín prisľúbilo, že sa bude viac snažiť bojovať proti klimatickým zmenám, ako to bude v praxi vyzerať, nie je vôbec jasné.
Asi tretina bankového sektora prisľúbila snahu o "zelené" ciele a asi 100 podnikateľských subjektov sa zaviazalo, že sa budú snažiť zapojiť do zelenej ekonomiky.
Na summite sa na krátku chvíľu objavil aj americký prezident Donald Trump, hoci ešte pred niekoľkými dňami verejne vyhlasoval, že sa ho nezúčastní. Osobitný vyslanec OSN, Luis Alfonso de Alba, Trumpovu prítomnosť vníma ako veľký úspech.
Síce všetky tieto dohody znejú pozitívne, veľkou hrozbou v boji proti klimatickým zmenám je predpokladaná výstavba veľkého počtu nových uhoľných elektrární, ktoré produkujú najviac emisií CO2.
Aj podľa samotného Albu, tento summit nepriniesol veľký globálny úspech. Podporil a vyzdvihol však tie krajiny, ktoré sa konkrétne zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.