Najväčší ľadovcový šelf je v pohybe. Vedci varujú pred ľadovým zemetrasením

Výskumníci zistili, že Rossov ľadovcový šelf, ktorý má viac ako 518 000 štvorcových kilometrov, čo je rozloha o niečo menšia ako Francúzsko či Jemen, sa približne dvakrát za deň pohne.

Pohyb podobný pohybu tektonických platní

Ide o náhly „sklz“, ktorý spôsobujú dve časti ľadovca, ktoré idú proti sebe. Je to podobný pohyb ako trenie tektonických platní, ktoré spôsobuje zemetrasenia. Nová štúdia po prvýkrát odhaľuje, že tento jav môže spôsobiť rozpad ľadovcových útvarov a zvýšiť šance na jeho zrútenie.

Tento pohyb môže tiež spôsobiť „ľadové zemetrasenia“, čo je seizmický jav, ktorý môže byť nebezpečný pre okolité zvieratá alebo výskumníkov.

Vedci varujú pred otrasmi

Štúdiu viedol profesor Doug Wiens, geofyzik z Washingtonskej univerzity v St. Louis, Missouri a publikované v Geophysical Research Letters.

„Zistili sme, že celá oblasť sa zrazu rozpohybovala o 6 až 8 centimetrov raz alebo dvakrát denne," povedal. „Tieto náhle pohyby môžu spôsobiť zemetrasenia a kolaps ľadovcov."

Ľadovcové šelfy nájdeme v polárnych oblastiach ako ukončenia veľkých ľadovcov. Ich pohyb môže byť prirodzený alebo súvisieť s klimatickými zmenami a roztápaním ľadu. Zemetrasenie spôsobené ich pohybom môže spôsobiť aj škody väčšieho rozsahu hlavne tam, kde sa v blízkosti nachádzajú výskumné stanice.

Takéto zemetrasenie ale môže byť smrteľné aj pre niektoré zvieratá. Ak sa pri ňom zrúti do mora aj časť ľadovca, ktorý sa potom v teplých vodách roztopí, môže to prispieť k otepľovaniu oceánu a dvíhaniu jeho hladiny.