Vesmír už od pradávna fascinoval množstvo ľudí, ktorí sa snažili prelomiť jeho tajomstvá. Až počas 20. storočia však technický pokrok priniesol skutočnú nádej na jeho preskúmanie. Prvým kozmonautom ale dláždila cestu rada pokusných zvierat. Jedno takéto výročie si pripomíname práve dnes.
Tomu, aby sa mohol človek pozrieť do vesmíru, predchádzali dlhé roky výskumov a pokusov. Na tie sa vo veľkej miere používali aj zvieratá. Najskôr to boli octomilky, teda tzv. vínne mušky. Časom však prišli na rad aj väčšie zvieratá. Dnes si pripomíname 60 rokov od toho, čo sa do vesmíru dostal prvý ľudoop.
Stalo sa tak v utorok 31. januára v roku 1961. Išlo o šimpanza, ktorý dostal meno Ham. Na veľkolepú misiu, ktorá nedopadla presne podľa predstáv vedcov, sa musel dokonca vzorne pripravovať.
Zaujímavé je, že sa narodil vo voľnej prírode západoafrického Kamerunu. Nič tak nenasvedčovalo tomu, že o pár rokov poletí do vesmíru. Skupina asi dvadsiatich veterinárov ho však spolu s ďalšími piatimi primátmi previezla cez oceán.
Tam sa začala Hamova príprava na dobrodružnú cestu. Začali ho spolu s ostatnými trénovať na to, aby po svetelnom signáli zatiahli za páčku. Pokiaľ tak spravili dostali za odmenu banán, ak nie, tak mierny elektrošok. Nakoniec to bol práve Ham, ktorý tréning a následné testovania zvládol najlepšie a tak bol jeho osud spečatený.
Hodinu a pol pred plánovaným odletom preto nastúpil do výťahu, ktorý ho vyniesol do kabíny Mercury na nosiči Redstone. Už pred štartom sa však začali objavovať problémy a preto musel byť dvakrát odložený. Nakoniec sa ale vedci rozhodli štart zrealizovať.
Kvôli vychýleniu z pôvodnej trajektórie vystúpal dokonca vyššie, než sa predpokladalo. Hranica vesmíru začína vo výške 100 km, šimpanz Ham sa dostal až do výšky 253. Počas letu, ktorý trval 16,5 minúty, prežil viac než šesť minút v stave beztiaže. Pri pristávaní navyše musel vydržať preťaženie 14,7 G.
Problémy sa však vyskytli aj pri návrate na Zem. Nielenže dopadol ďaleko od plánovaného miesta dopadu, ale pri prudkom náraze na hladinu sa naviac odrazil tepelný štít, ktorý na dvoch miestach prerazil pretlakovú prepážku. Ham tak bol uväznený v kabíne, ktorá naberala vodu.
Nakoniec sa ho však podarilo zachrániť. Za nebezpečný let dokonca dostal aj odmenu - jablko a polovicu pomaranča. A kým jedni ho považovali za hrdinu, pre druhých to bola obeť ľudských pokusov.
Šimpanz Ham bol po návrate na Zem ešte niekoľko rokov objektom výskumov. Potom bol presunutý do ZOO vo Washingtone D.C., kde strávil 17 rokov. Zomrel vo svojich 26 rokoch na následky chronickej choroby srdca a pečene.
Po smrti ho chceli vypreparovať, ale to sa nepáčilo ľuďom, ktorí sledovali jeho osud. Nakoniec tak zachovali len jeho kostru, ktorá odvtedy leží v Národnom múzeu zdravia a lekárstva vo Washingtone. Zvyšok jeho tela pochovali v Novom Mexiku v Medzinárodnej sieni slávy v Alamogorde.