V našej atmosfére sa nachádza rekordné množstvo oxidu uhličitého, ktoré pochádza z lesných požiarov za polárnym kruhom. Dymu je toľko, že by to zahltilo tretinu územia Kanady.
Od začiatku roka do konca augusta sa do našej atmosféry dostalo enormné množstvo oxidu uhličitého z lesných požiarov, zúriacich za polárnym kruhom, najmä zo Sibíra a severných oblastí Ďalekého východu.
Vedci z monitorovacej služby atmosféry Copernicus (CAMS) uviedli, že požiare zúriace za polárnym kruhom prekonali minuloročné rekordné hodnoty emisií oxidu uhličitého.
Na základe údajov z globálneho systému požiarnej asimilácie CAMS (GFAS) sa odhaduje, že emisie CO2 z požiarov za severným polárnym kruhom sa v tomto regióne v porovnaní s rokom 2019 zvýšili o viac ako tretinu. Ide o také množstvo dymu, ktoré by zahltilo tretinu územia Kanady.
Podľa vedca CAMS Marka Parringtona to bolo ovplyvnené veľkým zhlukom požiarov, ktoré horeli najmä v druhej polovici júla a v prvých augustových týždňoch ďaleko za severným polárnym kruhom a na Sibíri. Požiare v Jakutsku a na Čukotskom polostrove boli oproti iným rokom výrazne nadpriemerné.
Parrington uviedol, že požiare sú príznakom zmeny podnebia a životného prostredia v Arktíde. „Už niekoľko rokov vieme, že tempo zmeny podnebia v severných šírkach je dva- až trikrát rýchlejšie ako svetový priemer. Je teplejšie, suchšie, takže požiare môžu horieť dlho a nepretržite,“ povedal.
Znečistenie a dym nepoznajú hranice, takže tieto požiare môžu postihnúť oveľa väčšiu populáciu, vzdialenú aj tisícky kilometrov, dodal.