Búrky
Na Islande sa prebúdza sopka. V priebehu mesiaca došlo k 9 000 zemetraseniam
Ďalšia sopka na Islande spôsobuje zvýšenú pohotovosť.
Ďalšia sopka na Islande spôsobuje zvýšenú pohotovosť. Dostupné údaje navyše ukazujú, že pod sopkou sa hromadí magma, čím sa neustále zvyšuje riziko erupcie v blízkej budúcnosti.
História rozsiahlych účinkov islandských erupcií na Európu a na severnú pologuľu je veľmi známa. Z tohto dôvodu je každá udalosť na tomto ostrove pozorne monitorovaná a braná vážne.
Island je sopečný ostrov v severnom Atlantiku a jedna z najaktívnejších sopečných oblastí na svete. Vo svojej histórii spôsobila významné erupcie so silným dopadom na Európu, Severnú Ameriku a celú severnú pologuľu.
Ostrov zažíva neustálu aktivitu zemetrasení, pretože leží na hranici medzi Eurázijskou a Severoamerickou tektonickou doskou. Táto hranica je známa aj ako Stredoatlantický hrebeň.
Ale tektonické dosky sa rozprestierajú naprieč celým Atlantickým oceánom. Prečo je teda toto miesto také jedinečné a v priebehu miliónov rokov vytvorilo veľký sopečný ostrov? Odpoveďou je vertikálny oblak horúcej roztavenej horniny z plášťa. Rozsiahle štúdie dokázali, že leží pod Islandom. Preto sa častejšie nazýva islandský chochol.
Oblak má pulzy alebo cykly, čo spôsobuje na Islande obdobia vyššej a nižšej sopečnej aktivity. V posledných rokoch/desaťročiach sme vstúpili do nového obdobia zvýšenej aktivity.
Sopečná erupcia na Islande je zvyčajne každých 4 - 6 rokov. Posledná erupcia začala 19. marca 2021 a skončila v polovici septembra. Táto erupcia bola pokojnejším prúdom lávy vo vulkanickej oblasti Fagradalsfjall.
V súčasnosti máme novú aktivitu na polostrove Reykjanes, na juhozápade Islandu, v okolí hory Thorbjorn. V polovici mája bolo vo vulkanickom systéme Reykjanes/Svartsengi zistených viac ako 3000 zemetrasení. Najvýznamnejšia udalosť mala silu 4,3 a stala sa 15. mája. Zemetrasenia vychádzajú z hĺbky 4 - 6 km.
Za posledný mesiac zachytili seizmografy v oblasti takmer 9 000 zemetrasení, väčšinou súvisiacich s podzemnou sopečnou činnosťou. V tejto oblasti sa denne vyskytuje približne 100 zemetrasení, pričom v čase najvyššej aktivity bolo zaznamenaných približne 800 udalostí denne.
Na Islande je však ďalšia sopka, ktorá je tiež v žltej pohotovosti a má za sebou minulosť veľmi výbušných erupcií. Je ňou sopka Askja. Pri jej erupcii v roku 1875 sa takmer nad celú Európu vzniesol oblak popola.
Aj v okolí tejto sopky v tomto roku zaznamenali silnejšiu aktivitu zemetrasení a čo je hlavné, aj deformáciu pôdy. Tá sa zdvihla o 30 cm, čo naznačuje, že pod povrchom je veľký tlak.
