Slnečný ďalekohľad Daniela K. Inouyeho (DKIST) je prístroj, ktorý vždy smeruje k Slnku. Výskumníci pracujúci na tomto prístroji zverejnili nové snímky, ktoré zobrazujú atmosféru našej dennej hviezdy v mimoriadnych detailoch.
Vďaka teleskopu a fotografiám, ktoré robí, sa začína nová etapa v štúdiu fyziky Slnka. Najnovšie fotografie z najvýkonnejšieho slnečného teleskopu na svete ukázali povrch našej najbližšej hviezdy v najmenších detailoch.
Na nových snímkach sa zdá, že stredná vrstva atmosféry Slnka, známa ako chromosféra, pripomína koberec. To, čo sa javí ako svetlé vlákna bežiace po povrchu, je v skutočnosti rozžeravená plazma. Vidieť možno aj bublinové útvary - ide o tzv. granule široké približne 1 600 kilometrov. Takejto štruktúre sa odborne hovorí granulácia. Ide o viditeľný prejav konvektívneho prenosu energie z vnútorných oblastí Slnka na jeho povrch.
Každý z týchto obrázkov zobrazuje časť Slnka širokú 82 500 km. Snímky sa objavili tesne pred prvým výročím slnečného ďalekohľadu Daniel K. Inouye (DKIST), ktorý sa nachádza na ostrove Maui na Havaji. Chromosféra Slnka, ktorá sa nachádza pod korónou, nie je zvyčajne viditeľná. Vidieť ju možno len počas úplného zatmenia Slnka.
Prvýkrát v histórii sa môžeme pozrieť na Slnko tak detailne. Teleskop je taký citlivý, že dokáže zachytiť prvky slnečnej chromosféry, ktoré sú malé ako ostrov Manhattan.
Minulý rok, keď práve dokončený teleskop ukázal prvé snímky, slnečný fyzik Jeff Kunh to nazval „najväčším skokom pre ľudstvo v štúdiu Slnka od čias Galilea.“
Vďaka teleskopu majú vedci väčšiu šancu predpovedať slnečné búrky. Vedia sa lepšie pripraviť na výbuchy horúcich častíc plazmy zo slnečnej koróny, ktoré sa potom začnú rútiť k planétam.
V prípade, že sa tento balík hmoty dostane dostatočne blízko Zeme a interaguje s našim magnetickým poľom, dôjde ku geomagnetickej búrke. Tie, ak sú dostatočne silné, dokážu spôsobiť výpadky, prípadne poruchy našich satelitných technológií.
V súčasnosti je to najväčší slnečný ďalekohľad na svete. Teleskop odhaľuje útvary trikrát menšie ako čokoľvek, čo dnes môžeme vidieť na Slnku, a to niekoľkokrát za sekundu.
Prístroje a optická zostava svetovej triedy umožňujú nielen veľkolepé zobrazenia, ale majú aj neuveriteľné spektroskopické schopnosti. Pozorovanie špecifických odtlačkov stoviek atómov a iónov na celom slnečnom povrchu a atmosfére nám pomôže vysvetliť dynamickú povahu správania Slnka.