Ubehol rok od začiatku pandémie. Aký to malo dopad na našu klímu?

Je to už viac ako rok, čo svet ochromila pandémia koronavírusu. Po nástupe pandémie došlo k prudkému utlmeniu priemyslu a dopravy, čo takmer okamžite viedlo k poklesu emisií skleníkových plynov.

To bola dominujúci situácia vlani na jar, avšak počas ďalších mesiacov minulého roka sa postupne opatrenia zmierňovali a dochádzalo k obnove priemyslu aj dopravy.

Jedine letecká doprava sa naďalej drží pomerne hlboko pod úrovňou roku 2019 pred pandémiou, uvádza český meteorológ Michal Žák pre In-počasí. 

Lepšia kvalita ovzdušia

Najvýznamnejším dopadom na našu klímu bola výrazne zlepšená kvalita ovzdušia po celom svete. 

Najvýraznejší efekt sa prejavil v koncentrácii oxidu dusičitého v ovzduší, čo súvisí s obmedzením v doprave. Napríklad vo veľkých európskych mestách koncentrácia oxidu dusičitého v ovzduší klesla o 30 až 50 %.

Skleníkových plynov však neubudlo

Často sa spomína aj vplyv zníženia emisií oxidu uhličitého, prípadne ďalších skleníkových plynov. Lenže zníženie bolo podľa Žáka zhruba 7%-né v porovnaní s rokom 2019.

V skutočnosti to bolo podľa odborníka príliš málo na to, aby sa prejavilo poklesom celkových koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére.

„Naopak, koncentrácie stále stúpajú. Hodnoty za posledný týždeň sú o 2,5 ppm (častíc CO2 na milión častíc vzduchu) vyššie ako v rovnakom období pred rokom. Problémom totiž je, že skleníkové plyny v atmosfére zostávajú dlhú dobu, a to aj desiatky, stovky, niekedy aj tisíce rokov, než sa rozložia na iné látky,“ upresňuje Michal Žák.

Menej aerosólov a menej prachu

Obmedzenie priemyslu viedlo aj k zníženiu produkcie aerosólov a prachových častíc. To napríklad prispelo aj k zlepšeniu dohľadnosti hlavne vlani na jar.

Z hľadiska klímy je významné pôsobenie sírových aerosólov a sadzí vzniknutých pri spaľovaní fosílnych palív. Došlo síce k zníženiu ich produkcie vplyvom pandémie, ale podľa meteorológa to malo za následok aj určitý otepľujúce efekt.