Mrazy a snehové kalamity na Slovensku, ktoré prepisovali históriu. Tot

Počasie je prekrásne svojimi vrtochmi. Jedno leto je extrémne horúce a prepisuje rekordy, inokedy je zima mierna a takmer bez snehu. Určite si všetci spomenieme na uplynulú zimu, ktorá patrila k jednej z najteplejších. No niektoré zimy sú naozaj tuhé a začínajú ešte skorú jeseň. Meteorologická história pamätá niekoľko extrémnych zím v Európe aj na Slovensku.

Môžeme spomenúť rok 1262, kedy zima vo väčšine Európy začala na začiatku novembra. Mrazy boli také tuhé, že dokonca zamrzla Temža. Tá vydržala pod ľadom až do začiatku februára. V tomto roku zaznamenali aj výdatné sneženie vo Florencii, kedy tu spadlo 60 cm snehu.
Skorý nástup zimy sa vo väčšine Európy opakoval v roku 1322, kedy mnohé rieky zamrzli od novembra až do januára.

História spomína zimu v rokoch 1431 a 1432, kedy všetky nemecké rieky zamrzli v poslednej dekáde novembra a zostali zamrznuté do začiatku februára.
Zima v rokoch 1739 a 1740 priniesla tuhé mrazy predovšetkým do západnej Európy. Vo Francúzsku zaznamenali dokonca najchladnejšiu zimu v histórii.
Z novodobej histórie patrili k teplotne podnormálnejším zimy v rokoch 1972 a 1974, kedy sa priemerná teplota pohybovala o 3 a 4°C nižšie ako dlhodobý priemer.

Historické mrazy na Slovensku
Medzi najzaujímavejšie zimy, ktoré prepisovali históriu u nás patria zimy v rokoch 1929 a 1987.
Prvá spomínaná zima v roku 1929 priniesla doteraz najnižšiu zaznamenanú teplotu na našom území. Vo Vígľaši - Pstruši, neďaleko od Zvolena namerali v noci z 11. februára teplotu na úrovni -41°C.
Arktický vzduch, ktorý k nám zatiekol priniesol tak tuhé mrazy, že praskali stromy a múry domov.

Kalamita a tuhá zima, ktorá zaskočila všetkých
Zima v roku 1987, ktorú si možno niektorí ešte pamätajú priniesla mohutnú snehovú kalamitu a to po celkom teplom začiatku januára, kedy sa teploty pohybovali okolo +12°C a ľudia tuhé mrazy a výdatné sneženie už veľmi neočakávali.
No 3.1. začal do našej oblasti zatekať arktický vzduch, ktorý znížil teploty až o 20°C. 8.1. sa nad Balkánom začala prehlbovať tlaková níž okolo ktorej začal do našej oblasti zatekať studený a vlhký vzduch. Ten k nám priniesol intenzívne sneženie a fujavicu.

Za pár dní napadlo na väčšine Slovenska od 30 do 70 cm snehu, pričom najviac nasnežilo na juhozápade. V Bratislave namerali 65 cm a v Dunajskej Strede až 77 cm snehu. Silný vietor vytváral až 2 m vysoké záveje, ktoré paralyzovali všetku dopravu.

Sneženie začalo 12.1. ustávať a tlaková níž sa z Balkánu presunula nad Ukrajinu, čím vtiahla ešte chladnejší vzduch.

12. januára sa ranné teploty pohybovali medzi -14 až -18°C, no cez deň sa však naďalej ochladzovalo a popoludní teplota poklesla aj pod -20°C. Medzi najchladnejšie lokality vtedy patril región Ostravska. S postupným nasúvaním sa tlakovej výše sa oblačnosť zmenšovala, vďaka čomu začali teploty ešte viac klesať.

Ráno 13. januára bolo extrémne chladné. V Košiciach sa teplota pohybovala okolo -26°C, v Poprade okolo -29°C, no najchladnejšie bolo na severozápade. Žilina hlásila -29,4°C, Partizánske -30°C a Trenčín dokonca až -32°C. Na juhozápade sa teplota pohybovala okolo -22°C.

Extrémne mrazy a sneženie v roku 1987 zaznamenali aj v iných regiónoch Európy. Zima 1987 tak začala teplotne výrazne nadpriemerná, ale tuhé mrazy a kalamity trápili Európu až do marca.