Objavili na Marse život? Sonda na červenej planéte nafotila škvrny pripomínajúce pavúky
Na prvý pohľad to vyzerá ako objav storočia: sonda Mars Express spoločnosti ESA našla na červenej planéte záhadné škvrny, ktoré nápadne pripomínajú vyhrievajúce sa pavúky.
Na prvý pohľad to vyzerá ako objav storočia: sonda Mars Express spoločnosti ESA našla na červenej planéte záhadné škvrny, ktoré nápadne pripomínajú vyhrievajúce sa pavúky. Je to ale trochu inak.
Ľudstvo si odjakživa predstavuje, ako by asi mohli vyzerať živí tvorovia obývajúci Mars. A teraz sa na chvíľu zdalo, že odpoveď na odvekú otázku čoskoro spoznáme: to keď sonda Mars Express spoločnosti ESA nafotila na povrchu červenej planéty snímky záhadných objektov, ktoré pripomínajú pavúky.
Lenže milovníci sci-fi filmov a všelijakých teórií o Marťanoch budú sklamaní. Nejde totiž o pavúky – po južnej polárnej oblasti Marsu sú namiesto toho rozosiate pozoruhodné pozostatky po gejzíroch.
Vznikajú tak, že Slnko na jar zahreje povrch planéty aj tenkú podzemnú vrstvu zamrznutého CO2. Ľad z oxidu uhličitého sa pod povrchom mení na plyn. Postupne sa hromadí a následne vybuchuje do gejzírov a fontán plných piesku a kameňov, ktoré sú schopné predrať sa až cez meter hrubú vrstvu ľadu.
Po dopade späť na povrch Marsu sa utvoria tmavé škvrny s priemerom 45 metrov až jeden kilometer. Rovnaký proces vytvára charakteristické „pavúčie“ vzory aj pod ľadom.
Sonda počas svojho pôsobenia zachytila množstvo zaujímavostí
Mars Express toho za posledných dvadsať rokov odhalil o planéte pod sebou skutočne veľa. Orbitálna sonda pokračuje v snímkovaní povrchu, mapovaní minerálov Marsu, skúmaní zloženia a cirkulácie atmosféry.
Samozrejme nie je jediným pátračom po pavúčej záhade, veď po prvýkrát ľudstvo zaznamenalo podivné objekty na Marse už v roku 1998. Spomínaná planetárna sonda, ktorá bola z kozmodrómu Bajkonur vypustená v roku 2003, však disponuje kamerou HRSC s nevídaným rozlíšením, preto pri svojom mapovaní terénu posiela unikátne fotografie.
Veľmi ostro nedávno zachytila pavúčí jav aj iná sonda spoločnosti ESA, ExoMars Trace Gas Orbiter (TGO). Jej snímky ukazujú dokonca aj pavučinovité kanály pretínajúce ľad pod povrchom.
Záhadné „mesto“
Tmavé škvrny sa na Marse nachádzajú ako na rozľahlých plošinách, tak na vysokých vrcholoch miestnych pohorí. Mnoho z nich Mars Express nafotil v oblasti, ktorá sa od objavenia v roku 1972 prezýva Inca City. Svoje druhé meno (oficiálne sa nazýva Angustus Labyrinthus) dostala podľa lineárnej, takmer geometrickej siete hrebeňov pripomínajúcej incké ruiny.
Aj samotný pôvod Inca City je trochu záhadný. Mohlo vzniknúť napríklad tým, že sa piesočné duny časom premenili na kameň. Tiež je možné, že cez horninu Marsu vyvrelo magmu. Alebo môže ísť o tzv. eskery, geomorfologickú formu vzniknutú činnosťou ľadovca.
Pomyselné hradby Inca City robia dojem veľkého kruhu s priemerom 86 kilometrov. Vedci sa domnievajú, že ide o kráter, za ktorého pôvodom je dávny stret meteoritu s červenou planétou. Tento náraz pravdepodobne spôsobil, že sa na okolitej planine rozvlnili zlomy, ktoré boli následne vyplnené stúpajúcou lávou.
