Erupcia podmorskej sopky by mohla spôsobiť ochladenie na južnej pologuli

Erupcia sopky Hunga-Tonga Hunga-Ha'apai  bola podľa mnohých odborníkov najsilnejšia za posledných 30 rokov. Pri erupcii sopky uvoľnila množstvo plynov, pričom podľa doterajších zistení by mohla ochladiť južnú pologuľu.

Profesor Jim Salinger, spoluautor štúdie o šiestich veľkých erupciách v minulom storočí, uviedol, že erupcia Hunga-Tonga vyprodukovala 0,4 teragramu oxidu siričitého do stratosféry.

Tento oxid siričitý môže spôsobiť odklon časti slnečného žiarenia, čím sa zníži teplota zemského povrchu, a to hlavne na južnej pologuli. 

Vedec povedal, že síce táto erupcia nebola taká veľká ako erupcia filipínskej sopky Pinatubo a nebude mať globálny vplyv na klímu, ale na južnej pologuli by mohlo dôjsť k účinkom chladiaceho efektu.

Chladiaci efekt na južnej pologuli

V praxi by to znamenalo, že tohtoročná zima na južnej pologuli by bola mierne chladnejšia. Doktor Salinger povedal, že naštartovanie chladiaceho efektu môže trvať niekoľko mesiacov a ochladenie by malo byť na úrovni 0,1 až 0,5 °C. Toto ochladenie v dôsledku sopky môže potrať na južnej pologuli až do jari.

Navyše južnú pologuľu čakajú jedinečné fialové západy slnka v dôsledku klesania oxidu siričitého zo stratosféry späť na zem. 

NIWA uviedla, že skoré náznaky erupcie Tongy nepreukázali extrémne hladiny SO2 v stratosfére.

Je potrebné vykonať ďalšie merania, ale podľa vedcom je nepravdepodobné, že by erupcia podmorskej sopky mala veľmi výrazný vplyv na globálnu klímu, ale menšie zmeny predsa len spôsobila.