Ešte uplynulý víkend otriasla súostrovím Tonga masívna erupcia sopky Hunga Tonga–Hunga Haʻapai. Išlo o skutočne mohutnú explóziu, ktorej dopady sme zaznamenali po celom svete.
O vlne cunami, ktorá zasiahla väčšinu pobrežných oblastí Tichého oceánu, sme už písali. Tá dokonca zasiahla aj pobrežie Kalifornie.
Rovnako tak sme vás informovali aj o tlakovej vlne, ktorá rovnako obletela celý svet. A to dokonca viackrát. Jej obeh trval približne 36 hodín.
Lenže spomínaný výbuch sopky si na svoje konto pripísal aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa bude ešte dlho hovoriť. Ktoré to sú?
Pri hlavnom výbuchu sa vytvoril z pohľadu družíc vertikálne mohutný oblak. Išlo totiž o výbuch podmorskej sopky, pri ktorom sa odparilo veľké množstvo pary. Tá následne skondenzovala a vytvorila oblačnosť.
Oblak následne prenikol až do výšky cca 25 km, teda do stratosféry. Ide o vrstvu ležiacu nad najnižšou troposférou.
Prechodová zóna sa označuje ako tropopauza a vyznačuje sa stabilným teplotným zvrstvením. A práve v nej došlo k čiastočnému rozlievaniu oblačnej vrstvy do šírky, čo je na družicových záberoch taktiež veľmi dobre vidieť.
Vďaka vertikálnej mohutnosti bolo v oblačnosti prítomné veľké množstvo ľadových častíc a súčasne taktiež prachových častíc zo sopky, čo spôsobilo značnú elektrickú aktivitu.
Podľa niektorých údajov bolo zaznamenaných cca 400 tisíc bleskov. Z toho 200 tisíc len v priebehu jednej hodiny.
Aby toho nebolo málo, erupcia napr. vytvorila aj zvukovú vlnu, ktorú bolo počuť podľa detektorov dokonca až na Aljaške. Ide pritom o vzdialenosť cez 9 300 km.
Z tohto pohľadu preto išlo o najhlučnejšiu udalosť v dejinách merania zvuku, resp. v moderných dejinách ľudstva. Zvuková vlna tak prekonala vzdialenosť, na ktorú bol počuť známy výbuch sopky Krakatoa v roku 1883.