Stromom škodí hluk. Dopady sú dlhodobé, tvrdia vedci
Hluk škodí stromom a botanickej diverzite.
Hluk škodí stromom a botanickej diverzite. Jeho negatívny vplyv môže byť patrný ešte dlho po návratu k normálnej zvukovej hladine.
Vyplýva to zo štúdie zverejnenej tento týždeň v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B. Krátkodobým vplyvom hluku na stromy sa už v minulosti zaoberali viaceré štúdie. Na dlhodobé vplyvy si však až doteraz ešte nikto poriadne neposvietil.
Americkí vedci skúmali pätnásť rokov staré borievky a borovice jedlé, ktoré boli vystavené vysokej miere umelého hluku v štáte Nové Mexiko. U borovíc v hlučných zónach konštatovali 75 percentný pokles počtu semenáčikov oproti pokojnejším miestam.
Okrem toho sa vedci zamerali aj na oblasti, kde hlukové znečistenie prestalo byť problémom. Chceli preto zistiť, aká je reakcia stromov na to, keď hluk pominie. Vychádzali pritom z hypotézy, že populácia stromov sa rýchle obnoví akonáhle sa do stíšenej zóny vrátia sojky, ktoré trúsili v oblasti semienka.
Hypotéza sa však nepotvrdila a vedci práve naopak pozorovali dlhodobý úbytok semenáčikov. Vtáky sa totiž na miesto nevracali.
Hluk je problémom aj pre zver
„Hlukové znečistenie spôsobené človekom preniká do štruktúr lesných ekosystémov,“ uviedol jeden zo spoluautorov štúdie a biológ z Kalifornskej polytechnickej štátnej univerzity, Clinton Francis.
„Konštatovali sme, že odstránenie hluku nemusí nutne znamenať obnovenie ekologických funkcií,“ upozornil Francis.
Vedci pri tom poukázali aj na to, že problémy s hlukom majú aj zvieratá. „Môže to trvať než živočíchy znovu objaví tieto kedysi hlučné oblasti. Nevieme ako dlho,“ zdôraznila ďalšia spoluautorka štúdia Jennifer Phillipsová. Podľa nej by sa tieto poznatky mali brať oveľa viac do úvahy.
Na záver len pripomeňme, že svet v uplynulom roku vďaka pandémii koronavírusu podstatne stíchol. Potvrdili to aj samotné merania iných vedcov. Pomalý návrat k bežnému životu však opäť zdvíha aj hladinu hluku.
