Počet zasnežených dní by sme v niektorých lokalitách Slovenska dokázali spočítať na prstoch jednej ruky. Ani vyhliadky na štart zimy nedávajú nádej.
Tohtoročná zima je mimoriadne slabá. Okrem nedostatku snehu trápi celú našu oblasť aj nedostatok mrazivých dní, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejaví na kvalite pôdy a následnej úrode. Mrazy totiž v zime pomáhajú regenerácii pôdy a hubia škodcov. Nedostatok mrazivých dní, tak môže spôsobiť, že tento rok bude škodcov až príliš veľa.
Priebeh zimy je v porovnaní s uplynulými desiatkami rokov teplotne nadpriemerný. Prvá polovica zimy do konca uplynulého roka bola väčšinou v znamení teplejšieho atlantického prúdenia. Na prelome rokov sa prúdenie postupne zmenilo na južné až juhozápadné, ktoré prinieslo aj prekonávanie historických rekordov. Teplotné rekordy boli prekonané, najmä na severe územia, kde sa prejavil
fénový efekt.
Okrem teplotných rekordov sme však v okolitých regiónoch zaznamenali aj iné rekordy. Taliansko neustále bojuje s výdatnými zrážkami, ktoré rozvodnili viaceré rieky. So záplavami bojoval napríklad Rím, ale aj Benátky. Výdatné zrážky do Talianska prináša práve južné prúdenie, ktoré je súčasne aj pomerne vlhké. To naopak zasa prináša bohaté snehové zrážky, predovšetkým do južných Álp, kde sa už celková výška snehovej pokrývky pohybuje aj okolo 600 cm.
Ďalší extrém priniesol uplynulý víkend do Slovinska, kde zaznamenali jeden z najintenzívnejších mrznúcich dažďov za posledné desaťročia.
Zima do nižších polôh prišla len na pár dní a to pri prechodnom severnom až severovýchodnom prúdení. Toto prúdenie však nemalo dlhodobejší charakter a zdá sa, že ani mať nebude.
Vyhliadka počasia takmer do konca februára totiž naznačuje, že by v našej oblasti malo pretrvávať prevažne teplejšie juhozápadné prúdenie. Nevylučujú sa však celkom situácie, že do našej oblasti môže prechodne preniknúť chladnejší vzduch, ale na prevládajúce súvislé zimné počasie to v nížinách ani zďaleka nevyzerá.