Z histórie Zeme sa vie, že naša planéta bola pred 4,4 miliardami rokov tvorená obrovským superoceánom, bez pevniny. Táto teória bola čiastočne podporená aj nedávnym výskumom najstarších hornín na svete. Nová štúdia vedcov, publikovaná v časopise Nature, nám priblížila obdobie, kedy sa vytvorila prvá pevnina.
V novej štúdii, ktorej vedúcim vedcom je Ilya Bindeman z Univerzity v Oregone, sa posunuli poznatky o histórii Zeme o kus ďalej. Prvá pevnina na Zemi s názvom Kenorland sa vyzdvihla z pod hladiny oceánu niekedy pred 2,4 miliardami rokov.
,,Myslíme si, že keď sa tento kontinent vyzdvihol nad hladinu oceánu, slnečné žiarenie začalo byť odrážané späť do kozmického priestoru, následkom čoho sa začali tvoriť prvé ľadovce," uviedol Bindeman. "Zem mohla v tomto období zažiť prvé sneženie," dodal.
Toto zistenie si však len tak nevymysleli. Dôkaz o takomto scenári našli v najstarších horninách, sledovaním zmien koncentrácie kyslíka v nich. Keď sa kontinent dostal nad hladinu, začala prebiehať aj konvekcia a počasie sa zmenilo.
Pred 2,4 miliardami rokov sa celková rozloha pevniny na Zemi pohybovala približne na úrovni dvoch tretín dnešnej rozlohy. V tomto období sa začala celá planéta ochladzovať. Dôvodov je viac. Jedným z nich je absorbcia oxidu uhličitého do pôdy, čím sa zmenšila jeho koncentrácia v ovzduší. Ďalším dôvodom bolo už vyššie spomenuté odrážanie určitého spektra elektromagneticého žiarenia naspäť do kozmu. V tomto období sa začal exponenciálne vyvíjať aj život na pevnine, presunul sa z mora nad pevninu. Vznikať začali prvé huby či rastliny, no takisto začala prebiehať masívna tvorba kyslíka, ktorý dýchame aj v závere tohto článku.
