NASA bude schopná predpovedať výskyt potenciálne ničivej slnečnej búrky pol hodiny pred jej vznikom. Americká vesmírna agentúra vyvinula algoritmus umelej inteligencie, ktorý to dokáže na základe satelitných údajov a signálov zaznamenaných na Zemi. Je to dôležité, pretože naša hviezda sa blíži k slnečnému maximu.
Slnko neustále vyvrhuje hmotu vo forme slnečného vetra - prúdy nabitej plazmy, pred ktorými nás chráni magnetické pole Zeme. Niekedy však dochádza k prudším výronom hmoty, ktoré sa nazývajú slnečné erupcie.
Keď dosiahnu našu planétu, môžu spôsobiť slnečné búrky - geomagnetické poruchy s ničivými účinkami na technologickú infraštruktúru.
Vedci upozorňujú, že búrka spôsobená dostatočne silnou erupciou by mohla na niekoľko hodín prerušiť dodávky elektrickej energie a narušiť komunikačné siete, čo by malo fatálne následky.
Tím výskumníkov z NASA vyvinul model DAGGER založený na umelej inteligencii. Dokáže predpovedať silu a polohu magnetických porúch na základe satelitných údajov zo systémov monitorovania slnečnej aktivity.
NASA informovala, že model dokáže predpovedať slnečné búrky až 30 minút pred ich výskytom v zemskej atmosfére. Predpovede sa robia za menej ako sekundu a aktualizujú sa každú minútu.
DAGGER bol testovaný na údajoch z geomagnetických búrok v auguste 2011 a marci 2015. Výsledky modelu sa zhodovali s tým, čo bolo v tom čase pozorované v skutočnosti.
„Vďaka umelej inteligencii môžeme rýchlo a presne predpovedať slnečné búrky a okamžite prijímať rozhodnutia," vysvetlil Vishal Upendran z Medziuniverzitného centra pre astronómiu a astrofyziku v Indii, spoluautor modelu.
Vedci zdôraznili, že práve teraz je najlepší čas na vytvorenie takéhoto modelu, pretože riziko silných geomagnetických búrok sa zvyšuje. Dôvodom je, že naša hviezda sa blíži k svojmu „slnečnému maximu". Teda vrcholu svojho 11-ročného cyklu aktivity. Očakáva sa, že k tomu dôjde v roku 2025.
Upendran dodal, že zdrojový kód DAGGER by mohli využívať prevádzkovatelia energetických sietí, telekomunikačné spoločnosti a prevádzkovatelia satelitov.
Varovania by im mohli poskytnúť čas na prijatie opatrení na ochranu ich infraštruktúry pred búrkou. Napríklad dočasné vypnutie citlivých systémov alebo presun satelitov na iné obežné dráhy, aby sa minimalizovali škody.
Najničivejšou magnetickou búrkou v histórii bola tzv. Carringtonova búrka v roku 1859. Spôsobila požiare v telegrafných staniciach a znemožnila odosielanie správ. Súvisiaca polárna žiara bola viditeľná dokonca aj v Karibiku.
Ak by sa Carringtonova udalosť vyskytla dnes, mala by ešte vážnejšie následky. Mohla by spôsobiť napríklad výpadky elektrickej energie a narušenie komunikácie. Takýto technologický chaos by mohol paralyzovať ekonomiky a ohroziť bezpečnosť a životy ľudí na celom svete.