Topenie ľadovcov v Andách poskytuje pitnú vodu pre milióny obyvateľov Južnej Ameriky. Ich osud je však ohrozený. Hovorí o tom nová štúdia poukazujúca na vplyv dymu z požiarov v Amazonskom pralese na rýchlosť topenia horských ľadovcov v tomto pohorí.
Horské ľadovce sa vyskytujú pozdĺž celého pohoria Ánd v Južnej Ameriky. Nachádzajú sa dokonca aj v tropických oblastiach, v nadmorských výškach až do 6 km. Ich budúcnosť ale nie je veľmi svetlá. Ich topenie totiž urýchľuje dym z požiarov v Amazonskom pralese.
Tohtoročná sezóna požiarov v Amazonskom pralese bola jedno už najvýraznejších za posledné desaťročia. Dôvodom je najmä človekom výrazne ovplyvňovaná zmena krajinnej pokrývky v oblasti.
Dym z požiarov sa následne dostáva smerom na západ až juhozápad nad oblasť Ánd. Maximálna výška dymu z požiarov, ktorý sa udržiava v povodí Amazonky, síce nedosahuje ani minimálnu výšku ľadovcov, no napriek tomu sa podarilo zistiť, že sa na ľadovcoch usádzajú drobné čiastočky zhorenej biomasy, ktoré dym z požiarov nesie.
Dôvodom sú vzostupné pohyby vzduchovej hmoty v oblasti horských prekážok. Pri prekonávaní horskej prekážky sa pochopiteľne vzduch dvíha nahor a prenáša drobné čiastočky zhorenej biomasy do vysokohorských polôh Ánd.
Čiastočky zo zhorenej biomasy sa následne ukladajú suchou depozíciou (postupným klesaním čiastočiek k povrchu) ale aj vlhkou depozíciou (čiastočky padajú k povrchu so zrážkami, ktorých vznik aj akcelerujú) v horských ľadovcoch. Ľadovce sa potom stávajú ,,tmavšími" a odrážajú menej slnečného žiarenia, tj. viacej slnečného žiarenia pohlcujú.
Vedci v štúdii publikovanej v časopise Nature uvádzajú, že tento proces urýchľuje topenie ľadovcov o 5 až 11% ročne. Čo nie je dobrou správou je aj to, že nárast globálnej teploty a nevhodné hospodárenie s krajinnou pokrývkou v Amazónii nebude viesť len k častejším požiarom, no takisto k ešte výraznejšiemu prenášaniu čiastočiek zhorenej biomasy do oblasti horských ľadovcov.