Posledná aktívna perióda sopečných erupcií vypukla na polostrove Reykjanes v 10. storočí a pretrvala takmer 300 rokov. Podobný scenár by mal výrazný dopad na životy Islandčanov.
Polostrov Reykjanes sa nachádza na juhozápade Islandu a leží na ňom aj časť hlavného mesta Reykjavík. Sopečná aktivita bola v tejto oblasti veľmi nízka už viac ako 800 rokov, no v posledných mesiacoch výrazne narastá.
Od 21. januára zaznamenali geológovia na polostrove viac ako 8 000 zemetrasení. Podľa družicových dát sa zemský povrch na niektorých miestach zdvihol aj o 10 centimetrov, geologický ústav na Islande koncom januára vydal aj výstrahu pred zvýšenou sopečnou aktivitou.
,,Vyzerá, že po storočiach sopečnej inaktivity sa tento región prebúdza," povedal Dave McGarvie, vulkanológ z Lancaster University.
Hlavná oblasť zvýšenej seizmickej aktivity sa nachádza veľmi blízko mesta Grindavik a známej turistickej destinácie Modrá lagúna a len 15 kilometrov od islandského medzinárodného letiska v Keflavíku.
Posledná perióda zvýšenej sopečnej aktivity začala začiatkom 10. storočia a pretrvala až do konca 13. storočia. Na rozdiel od ostatných typických islandských sopiek, ktoré sa zvyknú prebudiť na niekoľko rokov a potom zaspať, v tomto regióne zvykne prebiehať zvýšená sopečná aktivita až po 300 rokov v periodických erupciách, ktoré trvajú dekády.
Erupcie v období od roku 1210 do 1240 zaliali lávou až 50 kilometrov štvorcových. Ak by sa podobná erupcia vyskytla, letisko v Keflavíku by mohli pokryť až 2 centimetre sopečného popolu, čo by spôsobilo výrazný pokles či prípadné úplné zastavenie letovej prevádzky v tejto časti Islandu.
V najhoršom prípade sa môže láva vydať smerom na mesto Grindavik. Okrem škôd v meste by mohla láva zničiť aj neďalekú geotermálnú elektráreň či dôležitú cestu, ktorá spája hlavné mesto s južným pobrežím Islandu.
Islandskí geológovia situáciu v oblasti detailne sledujú a v prípade možnej erupcie by mali byť verejnosť schopní informovať v dostatočnom predstihu.